Piatok, 04. október 2024
Meniny má František | zajtra Viera
Diskusná téma:

Úvahy o živote

Registrovaný a prihlásený užívateľ má možnosť jednotlivé príspevky hodnotiť.
Diskutujúci odoslaním príspevku potvrdzuje súhlas s Kódexom diskusie
#75803
Zabráňme ťažkému úderu vlastnej karmy konaním dobra 75803
othon (ID: 3690) | 0% Začiatočník
othon | 9.9.2024 18:37
Zabráňme ťažkému úderu vlastnej karmy konaním dobra
Svetlo lúča Syna Človeka sa približuje k zemi a všetkým ľuďom prináša rozuzlenie ich karmy. V jemnejšej úrovni boli odstránené ochranné pásy, ktoré chránili našu planétu pred priamym vplyvom Slnka a hviezd. Tým boli uvoľnené prieplavy, skrze ktoré k nám začína vo zvýšenej miere prúdiť karma, nazhromaždená počas celého nášho bytia. Či už išlo o naše bytie vo fyzickom svete, alebo na takzvanom druhom svete, úplne všetko sa ku nám začína zrýchlene vracať, aby bolo vyrovnané, a aby sme v súlade so slovami evanjelií, zaplatili do posledného haliera.
To však, čo by v bežnom procese trvalo ešte celé stáročia, sa pod tlakom Svetla začína rozuzľovať v zrýchlenom čase a bude sa to stále viac zrýchľovať.
Celé toto dianie je prejavom dokonalej Spravodlivosti Stvoriteľa, ktorá každému z nás prináša vyvodenie zodpovednosti za právo využívania slobodnej vôle. A my k tomu môžeme zaujať dva postoje. Prvým je postoj človeka materialistického, rozumového a duchovne nevedomého. A druhým je postoj človeka duchovne otvoreného.
Čo bude znamenať zaujatie prvého postoja?
Prežívanie dôsledkov zodpovednosti za všetko, čo sme vo svojom bytí vykonali v podobe vracajúcej sa karmy, v duchovnom nepochopení toho diania dotlačí ľudí k úvahám, že Stvoriteľ odvrátil od zeme svoju tvár. Alebo dokonca, že žiadny Stvoriteľ neexistuje, keď sa im niečo takého deje a oni sú vystavení takémuto negatívnemu prežívaniu.
Tvrdošijne nebudú chcieť pochopiť tak, ako to nechceli chápať celé stáročia, že všetko zlo ku nám prichádzajúce, je len zákonitý dôsledok nášho vlastného, povrchného a nízkeho chcenia. Nebudú chcieť pochopiť, že za všetko si môžeme len my sami, pretože je to len dôsledok nášho vlastného nesprávneho používania daru slobodnej vôle.
Kvôli pretrvávajúcej neochote zaoberať sa týmito skutočnosťami a snažiť sa ich správne pochopiť, bude v ľuďoch narastať čoraz väčší strach z očakávania núdze, biedy a veľkého strádania. A toto negatívne naladenie, zapríčinené nechuťou veci správne chápať, im prinesie ešte hlbší pád, smerujúci až k zničeniu.
Aby však nikto k zničeniu nesmeroval, alebo aby bol takýchto ľudí aspoň čo najmenší počet, je treba sa duchovne prebudiť a to, čo prichádza, správne duchovne pochopiť. A na základe svojho správneho pochopenia k tomu potom zaujať správny postoj.
A aký je tento správny, pozitívny postoj?
Neustále sa zvyšujúce Svetlo lúča Syna Človeka prináša zemi i všetkému čo je na nej vyslobodenie z temna, ako to bolo predpovedané pred stáročiami. V tomto poznaní sa skrýva nádej a radosť. Ľudia musia vedieť, že spolu s hrozivosťou zosilňovania a zrýchľovania diania prichádza zároveň v lúči Božieho Svetla množstvo milostí. Popri zrýchľovaní karmy prichádzajú veľké požehnania, spočívajúce v poskytnutí láskyplnej pomoci všetkým, ktorí sa snažia o dobro a čistotu vo svojom živote.
Pozitívny a konštruktívny postoj k tomu, čo prichádza, spočíva v pochopení, že zrýchlený pohyb osudových vlákien, dopadajúcich na človeka je v skutočnosti Stvoriteľom milostivo poskytnutá príležitosť k ich prežitiu, vyrovnaniu a odloženiu. Je to možnosť zrýchleného odkladania spätných účinkov karmy, siahajúcej naspäť o celé stáročia.
Kto toto pochopí, môže vyjsť v ústrety vlastnej karme svojim dobrovoľným rozhodnutím konať činy dobra. Toto poznanie, radostne vnútorne prežité a navonok aj uskutočňované v podobe činov dobra, nám môže priniesť vyslobodenie z karmy iba v symbolickej podobe.
Pozdravenie, poďakovanie, úsmev, danie prednosti, ochota pomôcť, ospravedlnenie, súcit a iné, podobné jednoduché veci, to všetko sú v dnešnej dobe súdu dôležité kroky, vedúce k oslobodeniu sa od karmy. Nie je treba nič iného, ako kráčať životom s týmto vedomím.
Každý deň, žitý týmto spôsobom, prináša veľa príležitostí k ľahkému vyrovnaniu možno ťažkých karmických vlákien. Takto, s radostnou vďačnosťou má byť využívaný každý deň, vedome vnímaný ako príležitosť k oslobodeniu sa od starého a vzostup k novému a Svetlému. Každý z nás je v dnešnej dobe prácou bytostných tkáčov osudu obklopený prostými, každodennými príležitosťami, umožňujúcimi vzostup k Svetlu. Malými krokmi môžeme radostne postupovať vpred v uvedomení si, že mnohé sa dá odčiniť symbolicky, prostredníctvom tých najmenších prejavov úcty, dobra a lásky k blížnym.
Je nádherné uvedomiť si, že tým najmenším prejavom ľudského pochopenia a spolucítenia s druhými môžeme odhodiť ťažké bremená minulej karmy. Je nádherné uvedomiť si, že každý deň je nám prostredníctvom našich kontaktov s blížnymi poskytnutých mnoho príležitostí k duchovnému oslobodeniu sa a k duchovnému vzostupu. Je nádherné nevnímať prichádzajúce udalosti ako nepríjemné veci, ktoré si nezaslúžime, ale ako príležitosti byť trpezlivejším, lepším, čistejším a vnímavejším.
Ak však máme neodbytné presvedčenie, že v určitých veciach sú voči nám naši blížni naozaj nespravodliví a že si to nezaslúžime, v takomto prípade je možné uplatniť niečo veľké a vznešené. A to je odpustenie! Odpustenie, ktoré je schopné zlomiť hneď v začiatku silu zaťažujúceho karmického spojenia medzi ľuďmi. Je svedectvom veľkej zrelosti a múdrosti ducha, ak to dokážeme prejaviť nie len slovami, ale aj stavom svojho vnútra, v ktorom nezostane žiadna pachuť z vedomia toho, že nám bolo ublížené.
Hoci sa teda náš svet pod tlakom Svetla lúča Syna Človeka otriasa v základoch, duchovne otvorený človek to všetko môže vnímať nie negatívne, ale pozitívne. Môže vnímať, ako pri každom, kto sa usiluje nahor, stoja pomoci i ochrana, prinášajúce nádej na úplne vyslobodenie. Môže vnímať, že tým najdôležitejším, do čoho sa je v dnešnej dobe treba okamžite a s radosťou pustiť, je snaha rozväzovať svojimi činmi dobra voči blížnym vlastné karmické vlákna. Každý deň by sme sa preto mali snažiť byť vnímavejší ku všetkým príležitostiam, ktoré nám prinášajú možnosť rozuzlenia karmy, a tým možnosť stúpať nahor k Svetlu.
Kto to však ignoruje a premeškáva, ten nemôže už ďalej očakávať trpezlivosť Pána voči jeho vlažnosti a voči jeho duchovnému spánku. Zamotaný do vlákien vlastnej karmy sa stratí v nenávratne, pretože odmietol formovať svoju osobnosť v súlade s požiadavkami, ktoré so sebou prináša zvýšený prílev Svetla.
Pre každého človeka je preto tisíckrát lepšie vykročiť radostne vpred v ústrety tomu, čo k nemu prichádza a vyrovnávať to, rozväzovať to a rozuzľovať to svojim pevným chcením dobrého, čistého a ľudsky ústretového.
#75797
Slzy bolesti nad masami, idúcimi do zatratenia 75797
othon (ID: 3690) | 0% Začiatočník
othon | 18.3.2024 19:51
Slzy bolesti nad masami, idúcimi do zatratenia
Prečo vznikol tento text? Aby ľudia pochopili, čo je príčinou toho, že im srdce občas zovrie smrteľná úzkosť. Aby poznali, čo sa za tým skrýva. Aby si uvedomili, k čomu ich to nabáda, a aby sa zachránili. Tento text otvorene pomenováva to, čo všetci súčasníci zachytávajú vo svojom vnútri, ale nevedia to jasne zaradiť a definovať.
Čo vidia duchovní vodcovia a pomocníci, pozerajúci zhora nadol na osudy jednotlivých ľudí na zemi? To, čo vidia, v nich vzbudzuje hlboký smútok. Plačú nad osudom celých más, ktoré z vlastnej vôle a kvôli vlastnej duchovnej ľahostajnosti smerujú do zatratenia.
Plač svetlých bytostí nad osudom miliónov ľudí znie stvorením, ako clivá, srdcervúca melódia. Práve ona zovrie úzkosťou srdce každého, kto ju vo chvíľach ticha zachytí. Z času na čas rozochvejú tóny tejto úzkostnej melódie vnútro každého človeka a zmocní sa ho neurčité tušenie čohosi smrteľne vážneho, čo práve prebieha. A zároveň tušenie, že premeškáva niečo absolútne zásadné.
Toto v súčasnosti vnútorne prežívajú milióny ľudí na našej planéte. Je to posledné varovanie pred prudkým pádom do duchovnej záhuby. Vedie ich do nej ich spôsob života, ich spôsob myslenia a ich hodnotový systém.
Veľká očista sa rozbehla! A hoci najširšia verejnosť, ako vždy zamestnaná vecami, považovanými za oveľa dôležitejšie, o týchto vážnych skutočnostiach vôbec nič netuší, duchovní pomocníci s veľkou bolesťou vnímajú obrovskú tragédiu, jasne sa črtajúcu v osude mnohých ľudí, pretože nesmerujú k Bohu, ale čoraz viac sa od neho vzďaľujú, prepadávajúc sa do temnoty, vedúcej k zániku.
Duchovní pomocníci vnímajú posledný okamih rozhodnutia na osudovom rázcestí dvoch smerov. Smerom k Svetlu a smerom k temnote, vedúcej do zatratenia. A vidia zlú voľbu miliónov ľudí, ktorá je pre nich začiatkom prudkého vzostupu nadol k definitívnemu vymazaniu ich osobnosti zo zlatej knihy života.
Bolestné slzy svetlých bytostí padajú dolu do hmotnosti ako tichý dážď aj preto, lebo zároveň jasne vidia, ako málo by stačilo, aby sa mnohí zachránili. Stačilo by, keby sa v nich našla tá najmenšia vôľa k čistej láske, prejavujúcej sa súcitom a spolucítením s blížnymi, aby na základe nej mohli byť zachytení vláknami svetlých pomocí. Stačila by dokonca i prostá, vrúcna prosba o pomoc k Bohu v poznaní, že život má predsa len vyšší zmysel, ako iba čisto pozemský a materiálny. Stačilo by to najmenšie precitnutie snahy o čistotu a chcenie dobrého.
Takto to dnes vyzerá s mnohými ľuďmi na zemi, ktorí stoja tesne pred definitívnym duchovným zrútením. Oni samotní to však nevnímajú, pretože sú ponorení len vo svojej mysli a v pozemských myšlienkach. Pretože sa už dávno uzavreli svojmu svedomiu, a tým pádom duchu, lebo jeho hlasom naše svedomie je. Týmto spôsobom sa ľudia vzdialili od duchovnej podstaty vlastného bytia. Preto sa ich bytie stáva v duchovnom stvorení neopodstatnené a oni smerujú k zániku.
Márne sa duchovní vodcovia a pomocníci snažia, aby ľudia precitli ku vnímavosti svojho citu a svedomia, pretože jedine prostredníctvom nich s nimi môžu komunikovať. Ale pretože tento komunikačný kanál vinou ľudí nefunguje, dochádza k tragickému uzatváraniu sa pred každou pomocou a každým poskytnutím možnosti záchrany.
A predsa by stačilo tak málo!
Z času na čas sa však duše každého jednotlivca dotkne clivá melódia bolesti svetlých bytostí, padajúca k zemi ako dážď. Z času na čas to vnútro každého človeka rozochveje úzkosťou v tušení smerovania do duchovnej záhuby. Toto tušenie je však len krátke a slabé. Je príliš jemné na to, aby prehlušilo súčasné rozumové nastavenie. Nadmerne exponovaný rozum sa okamžite snaží tieto jemné vnútorné hnutia prekryť inými myšlienkami. Myšlienkami na to, čo je podľa rozumu oveľa dôležitejšie.
Tieto jemné vnútorné citové impulzy, odsúvané rozumom zákerne bokom, sú však posledné slabučké výstražné signály duchovného jadra človeka, varujúce ho pred záhubou a zatratením osobnosti. Lebo práve duchovné jadro človeka zachytáva onú clivú melódiu bolesti, prúdiacu zhora nadol od našich duchovných pomocníkov, plačúcich nad zbytočne stratenými dušami. Je to posledné pomocné vlákno, smerované k ľuďom pred ich definitívnym zrútením do duchovnej záhuby, aby sa spamätali a ešte v poslednej chvíli vzchopili k čistému životu.
A hoci, ako už bolo povedané, sa toto zovretie duše smrteľnou úzkosťou u ľudí tu a tam dostavuje, je vždy rozumom prehlušené niečím iným. Nie je to rozvíjané a vnútorne sa s tým ďalej nepracuje, pretože rozum človeka sa rýchlo postará o to, aby tomu nebola venovaná dostatočná pozornosť, a aby sa dotyčný opäť zameral hlavne na pozemské myšlienky a pozemský spôsob života.
Takýmto spôsobom spejú milióny ľudí k svojmu duchovnému zániku a nič ich už nemôže zastaviť, pretože všetky pomoci zostávajú nimi samými nevypočuté a nevyužité. A miera duchovnej slepoty a hluchoty je až tak neuveriteľne fascinujúca, že to s ľuďmi nepohne ani vtedy, keď sa stretnú s hovoreným, alebo písaným slovom, ktoré jasne pomenováva to, čo občas cítia vo svojom vlastnom vnútri. Aj okolo tejto pomoci prechádzajú slepo a bez povšimnutia.
Len prežitie hlbokej bolesti, v spojení so silnou túžbou zmeniť sa k lepšiemu, by ešte dokázalo zastaviť ľudské duše v ich páde do zatratenia. Len silné vnútorné vzchopenie sa k dobru, k čistote a k Bohu, môže ešte ľuďom sprostredkovať pomoci, schopné ich vytrhnúť z nastúpenej cesty do duchovnej záhuby.
Žiaľ, duchovní pomocníci, pozerajúci sa do osudových vlákien ľudí vidia, že mnohí to už nedokážu, a ani poslednú možnosť záchrany nevyužijú. Tí však, ktorí poznajú a pochopia, že ide o všetko, a začnú pracovať na vlastnej záchrane, tí by sa mali usilovať už len o čisté myšlienky a city v prístupe ku všetkému, čo k nám bude ešte prichádzať v dnešnej dobe očisty. Každému, kto prejaví pevné svetlé chcenie, sa dostane pomoci zo Svetla, aby sa mohol zachrániť. Ale musí to v prvom rade on sám chcieť a musí sa začať on sám duchovne namáhať. Lebo tu nepomôžu nejaké povrchné slová, volajúce v poslednej chvíli k Stvoriteľovi o pomoc. Musí to byť niečo iné! Musí to byť vnútorné vyžarovanie osobnosti.
Buďme si preto dobre vedomí toho, že vnútorné hodnotové vyžarovanie našej osobnosti rozhoduje v dnešnej dobe Veľkej očisty zeme o našom ďalšom duchovnom vývoji a duchovnej ceste. Rozhoduje o tom, či to bude cesta vzostupu k Svetlu a k večnému bytiu, alebo cesta pádu do temnoty večného zatratenia. Každý z nás to má vo svojich vlastných rukách.
Precitnite, kamenné ľudské srdcia!
#75782
Náš svet, taký ako sme ho poznali, končí! 75782
othon (ID: 3690) | 0% Začiatočník
othon | 23.11.2023 20:02
Náš svet, taký ako sme ho poznali, končí!
Končí doba temna a vypočítavosti rozumu. Prichádza Svetlo tak, ako bolo zasľúbené pred stáročiami.
A prichádza podobne, ako keď nejaká armáda pripravuje vpád na nepriateľské územie. V okolí našej zeme, v jemnejšej úrovni nad ňou, sa už vo vysokej miere koncentruje sila Svetla, aby v Bohom presne určený čas, vtrhla nadol do pozemskej, materiálnej úrovne.
Systematicky sa zvyšujúca koncentrácia Svetla v blízkosti našej planéty už len svojou prítomnosťou spúšťa extrémne spoločenské a prírodné diania, ktorých sme svedkami v súčasnosti. Množia sa zemetrasenia, požiare, veterné smršte, suchá a povodne. Ľudstvo je konfrontované s pandémiou, s vojnami, s nepokojmi, vzburami, rastúcou nenávisťou, rozdelením spoločnosti, a mnohým iným.
Ale to všetko je len začiatok! To hlavé ešte len príde, keď nastane čas plného úderu Svetla.
K blížiacemu sa zásahu Svetla až celkom dole, do materiálnej úrovne našej zeme, môžeme zaujať dva postoje. Buď ho privítame a s radosťou sa mu otvoríme, alebo ho odmietneme.
Každý z týchto dvoch postojov bude mať pre nás samozrejme úplne iné dôsledky. Aké?
Povedzme si najskôr o pozitívnych dôsledkoch, ktoré nám prinesie naša otvorenosť Svetlu.
Svetlu sa otvoríme tak, že začneme pracovať na tom, aby sa naša osobnosť stávala čoraz svetlejšou, čistejšou, lepšou, spravodlivejšou, láskavejšou, ľudskejšou a duchovnejšou. Takýmto spôsobom a takýmto úsilím sa správne pripravíme na príchod Svetla, pretože sa s ním staneme kompatibilní. Svetlá snaha našej duše, usilujúcej sa o svetlé hodnoty bytia, tak dokáže nadviazať rovnorodé spojenie so Svetlom Pána, prichádzajúcim zhora. Pri jeho príchode to potom bude podobné, ako keď sa po dlhých rokoch stretnú dvaja dobrí priatelia. Bude to zvítanie, plné radosti a šťastia.
Úplne iné to však bude pri postoji Svetlu nepriateľskom, odmietavom, alebo ľahostajnom. Takýmto postojom sa bude človek snažiť unikať pred Svetlom a bude ho odmietať prijať. A to preto, lebo hodnotové zameranie dotyčného je dlhodobo nekompatibilné s hodnotovým systémom Svetla.
Ale človeku to nič nepomôže, pretože Svetlo Pána vtrhne nasilu do jeho duše, do jeho vnútra a do jeho osobnosti. A jeho, od Svetla a svetlých hodnôt odvrátenú osobnosť, od základov rozvráti!
Tento dej bude nesmierne smutný, pretože to isté Svetlo prinesie cnostnému a o cnosti usilujúcemu človeku do jeho vnútra radosť a mier, zatiaľ čo človeku Svetlo a jeho hodnoty odmietajúcemu, prinesie nešťastie, bolesť a rozvrat osobnosti.
K rozvratu osobnosti dôjde preto, lebo to duchovne živé, čo sa v každom z nás nachádza, a čo malo byť chcením k dobrému a k čistému naplno rozvinuté, bolo odsunuté bokom a nahradené rozumom. Bolo nahradené rozvíjaním rozumu, rozumovým materializmom a anti duchovným naladením voči realite. Bolo to nahradené falošným obrazom sveta bez citu, ducha a rozvoja duchovných hodnôt.
A práve toto falošné vnímanie sveta so všetkými jeho pseudo hodnotami uctievania matérie, peňazí, moci a pozemskej slávy sa zrúti v hlavách ľudí pod tlakom Svetla. Zrúti sa im svet. Zrúti sa im celé ich doterajšie vnímanie reality.
A keď sa po zrútení falošnej koncepcie sveta nenájde v duši človeka aspoň zrnko niečoho svetlejšieho a ušľachtilejšieho, čo by sa mohlo pod zvýšeným tlakom Svetla rozvinúť, a na čom by sa dalo stavať, keď sa v tomto smere nenájde vo vnútri človeka vôbec nič, bude to znamenať definitívne zrútenie jeho osobnosti.
Sila Svetla sa koncentruje v blízkosti našej zeme a pripravuje sa na rozhodujúci úder. Na úder, alebo lepšie povedané, na zásadné preformátovanie hmotnosti sa pripravuje i prírodný svet. I státisíce prírodných bytostí, ktoré ho spravujú.
Kým však nastane tento deň, táto minúta a táto sekunda, zostáva stále ešte trochu času na to, aby sme svoju dušu a svoju osobnosť urobili čo najkompatibilnejšiu s prichádzajúcim Svetlom a jeho hodnotami. Aby sme ju urobili čo najčistejšiu, najlepšiu, najspravodlivejšiu, najláskavejšiu, najohľaduplnejšiu a najduchovnejšiu. Čím viac sa nám to podarí, tým menej bolestne sa nás dotkne to, čo prichádza.
Lebo len človek, stojaci správne vo stvorení a stojaci v súlade s Vôľou Stvoriteľa, bude pri príchode jeho Svetla, a pri vniknutí Svetla do svojej duše cítiť jasavú radosť a burácajúce šťastie.
Na každom z nás záleží, aký postoj zaujme k tomu, čo prichádza. Či konštruktívny, alebo odmietavý. Či vychádzajúci v ústrety Svetlu, alebo snažiaci sa mu unikať urputným zameriavaním pozornosti len na to staré, čo tu bolo doposiaľ.
Nikto a nič už nemôže zadržať príchod Svetla! Svetlo sa koncentruje v blízkosti zeme, obkolesuje ju a v Bohom Otcom presne stanovený čas prenikne naplno do materiálnej a fyzickej úrovne.
Prichádza Svetlo, ako Posol a nositeľ Božej Vôle! Prichádza Svetlo a vyžaduje úplné a bezpodmienečné prijatie vznešeného princípu čistoty na všetkých úrovniach ľudského bytia!
Prichádza Svetlo, aby učinilo planétu Zem nositeľkou nového človeka. Človeka čistého srdca, čistého citu, čistého svedomia, čistej duše a čistej mysle.
Zanechajme to staré a s dôverou a radosťou začnime uskutočňovať svoju osobnú premenu k čistému človeku. Priznávajme sa už svojim súčasným bytím k hodnotám Svetla a prichádzajúce Svetlo sa potom prizná k nám. Bude stáť po našom boku, bude nás ochraňovať a podrží nás v ťažkých chvíľach, keď sa začne rúcať všetko, čo v sebe nemá nijaké, alebo len veľmi slabé spojenie so Svetlom.
Svetlo Božie prichádza a prináša šťastie celej zemi. Kiež by sa jeho slávny príchod stal šťastným osudom všetkých ľudí.
Avšak to, nakoľko šťastný, alebo nešťastný osud nás čaká, má v rukách každý sám za seba. Je to jedine v našej moci, pretože jedine na nás záleží, akú mieru čistoty a Svetla dokážeme vzbudiť vo svojej duši, vo svojom srdci, vo svojej mysli a vo svojej osobnosti do chvíle, kedy nadíde plnosť času.
#75771
Správcovia cností žalujú ľudstvo! 75771
othon (ID: 3690) | 0% Začiatočník
othon | 1.5.2023 20:04
Správcovia cností žalujú ľudstvo!
Žijeme v oveľa zázračnejšom stvorení, než si myslíme. Žijeme vo stvorení až rozprávkovo zázračnom. Naši predkovia mali vedomosť o jeho prapôvodnej zázračnosti. Ako posolstvo pre ďalšie generácie ju vkladali do mytológií, bájí, povestí a rozprávok. Postupným rozvojom rozumovej racionality sa však toto zázračné poznanie strácalo a stratilo sa až do takej miery, že my v súčasnosti považujeme všetky postavy dávnych mytológií, bájí a rozprávok za výmysel.
Začína však nová doba, v ktorej pod tlakom Božieho Svetla začína kolísať a rúcať sa pýcha rozumu, ktorá ľuďom zastiera výhľad na prapôvodnú krásu a až rozprávkovú zázračnosť stvorenia. Za rachotu rúcajúcich sa múrov všetkého, čo dosiahla a vybudovala ľudská rozumová pýcha, začína byť čoraz jasnejšia skutočná pravda bytia, ktorá vždy bola a vždy zostane iba pravdou srdca, ducha, citu, svedomia a intuície. Aktivujme preto aj teraz svoj cit a svoju intuíciu, a zoznámme sa s existenciou správcov cností, ktorí žalujú ľudstvo.
V našom stvorení jestvuje vedomý osobný život aj tam, kde by sme ho nečakali. Tak je to aj v prípade cností, ktoré ľudia vo všeobecnosti považujú len za určité pojmy a určité kvality ľudskej osobnosti.
Cnosti však žijú! Sú zosobnené! Znamená to, že každá cnosť je reálnou živou bytosťou. Bytosťou, stelesňujúcou a zosobňujúcou konkrétnu cnosť. Naši predkovia mali túto znalosť a aby sme to my dnes pochopili, uveďme si ukážkový príklad z dávnej minulosti.
V starovekom Grécku bola Pallas Aténa bohyňou múdrosti. Alebo inak vyjadrené, bola správkyňou cnosti múdrosti. Bola živým zosobnením cnosti múdrosti, ktorú boli starovekí Gréci schopní vnímať.
A túto živú cnosť, toto živé zosobnenie konkrétnej cnosti v podobe reálnej bytosti, nazvali bohyňou. Bohyňou Pallas Aténou. Bohyňou ju nazvali preto, lebo pre nich v tej dobe predstavovala to najvyššie a najvznešenejšie, čo boli schopní vnímať. V skutočnosti však nejde o žiadnych „bohov“ a „bohyne“, ale o bytosti, ktoré sú živým zosobnením konkrétnych cností. A pretože cnosti sú niečo, čo je krásne, vznešené a ušľachtilé, je samozrejmé, že bytosti, zosobňujúce cnosti sú mimoriadne krásne a vznešené. A práve pre ich nadpozemskú krásu boli starovekými Grékmi nazvané „bohmi.“
Vieme, že v dávnom Grécku existovalo mnoho filozofických škôl, ktoré sa zaoberali základnými otázkami bytia a hľadaním múdrosti. A práve skrze vážne vnútorné hľadanie pravej múdrosti došlo k reálnemu spojeniu s cnosťou múdrosti. Práve preto, že múdrosť gréckej filozofie bola inšpirovaná priamo správkyňou cnosti múdrosti, dosiahla grécka filozofia tých výšok, akých dosiahla.
A teraz, keď sme oboznámili s tým, ako to funguje, sa vráťme opäť do súčasnosti, pretože tieto veci nikdy neprestali fungovať a fungujú aj dnes. A funguje to tak, že každý človek, ktorý intenzívne túži po niečom svetlom a ušľachtilom, po nejakej cnosti, každý takýto človek okamžite nachádza vnútorné spojenie so správkyňou, alebo správcom danej cnosti. Svojou túžbou dospeje k vzájomnému spojeniu a po vlákne tohto spojenia začne k nemu okamžite prichádzať svetlá sila, ktorá ho posilňuje v jeho prebudenej intenzívnej túžbe po niečom svetlom, čistom a ušľachtilom. Človek tak dostáva silu a pomoc k tomu, aby sa v ňom jeho čistá túžba čoraz viacej rozvíjala, čoraz viacej silnela, až napokon, aby sa v človeku, v jeho duši a v jeho osobnosti rozhorela ako jasné svetlo. Tak sa človek stáva cnostným a dosahuje cností.
Ľudia musia vedieť, že ak usilujú o veci čisté a svetlé, okamžite sa s nimi spájajú správcovia daných cností a všemožne im pomáhajú, posilňujú ich a inšpirujú ich k tomu, aby nakoniec týchto cnosti dosiahli.
Treba však zdôrazniť, že spojenie so správcami cností nemožno dosiahnuť nejakou letmou myšlienkou. Musí to byť hlboká vnútorná túžba, ktorá nie je len niečím ojedinelým, ale je trvalá a opravdivá
Do akej miery trvalé a do akej miery opravdivé by to malo byť, môžu ľudia ľahko poznať podľa svojich materiálnych túžob a prianí. Podľa toho, ako napríklad túžia po novom chytrom telefóne, po atraktívnej dovolenke, po peknom aute a po mnohých iných materiálnych veciach. Túžia po nich vážne, dlhodobo a trvalo, až z nich napokon niektoré aj reálne získajú.
A teraz pozor! Keby sme prejavili rovnakú intenzitu, rovnakú vážnosť, rovnakú trvalosť a rovnakú snahu o dosiahnutie nejakej cnosti, presne tak, ako to robíme pri veciach materiálnych, dosiahli by sme ju a stali by sme sa cnostnými. Správcovia cností iba na to čakajú! Čakajú na opravdivú, vážnu a trvalú snahu ľudí po dosiahnutí cností, aby im na základe nej mohli začať intenzívne a všemožne pomáhať k tomu, aby zvolenú cnosť nakoniec nadobudli.
Žiaľ, ľudia si vybrali cestu dosahovania materiálnych hodnôt a nie cestu dosahovania hodnôt večných. Nie cestu rozvíjania a nadobúdania cností, ktoré sa stanú trvalým duchovným pokladom duše a duša si ich zoberie so sebou i na druhý svet. Ľudia sa pachtia po materiálnych hodnotách, z ktorých si však ani jednu jedinú nezoberú so sebou na druhý svet. Preto tam vlastnou vinou odchádzajú chudobní, ako poslední žobráci. Lebo skutočné a pravé bohatstvo spočíva len v cnostiach, ktoré sme nadobudli. Ale pretože ich nechceme, nenadobúdame a neusilujeme sa o ne, zostávame duchovne nesmierne chudobní. A všetci správcovia a správkyne cností sa stávajú živou obžalobou ľudstva, ktoré nevyužíva ich potenciál, ich pomoc a ich silu, schopnú katapultovať osobnosť človeka do duchovných výšin. Blíži sa však doba, kedy sa budeme musieť vnútorne otvoriť všetkým požehnaniam, prichádzajúcom z Výšin, pretože v budúcnosti budú môcť na zemi i vo stvorení žiť a prežiť iba ľudia cnostní.
Cnosti je možné rozdeliť na ženské, mužské a univerzálne.
Medzi ženské cnosti patrí napríklad cudnosť, pôvab, plodnosť, materstvo a podobne. Medzi mužské cnosti patrí sila, neohrozenosť, obratnosť, pravé vodcovstvo a iné.
Medzi univerzálne cnosti patrí spravodlivosť, čestnosť, čistota, činorodosť, dobroprajnosť, mierumilovnosť, striedmosť, srdečnosť, pokora, láska k blížnym, láska k Bohu, múdrosť, starostlivosť, usilovnosť, nádej, priateľstvo, pravdivosť a iné.
Treba však zdôrazniť, že absolútne nijaká silná myšlienka a nijaké silné chcenie k dobrému, smerujúce k činu, nezostáva vo stvorení bez odozvy, opory, podpory a pomoci. Nijaký človek v tomto smere nezostáva nikdy osamotený. Ba dokonca je možné povedať, že za každým človekom v jeho dobrom chcení stoja všetky sily vesmíru a všemožne ho v ňom podporujú.
A celkom na záver ešte objasnenie toho, aká je súvislosť medzi správcami cností a jediným Bohom. Stvoriteľ je zdrojom a prameňom všetkých cností. V ňom sú obsiahnuté a z neho vychádzajú. Vychádzajú z neho jeho vyžarovaním.
A toto vyžarovanie, klesajúce nadol, sa postupne v jednotlivých úrovniach stvorenia ochladzuje a rozvetvuje. Vznikajú z neho vysoké bytosti, zahŕňajúce v sebe vysoké cnosti. Úplne prvou takouto bytosťou je napríklad Kráľovná Nebies, ktorá je zosobnením ženstva a zosobnením všetkých ženských cností. Vyžarovanie Kráľovnej Nebies prúdi nadol, kde sa postupne vetví na jednotlivé časti, zosobnené konkrétnymi živými bytosťami. A takýmto spôsobom to prúdi až celkom nadol, k správkyniam a správcom cností, nachádzajúcom sa v blízkosti pozemských ľud.
Obrazne si to môžeme predstaviť ako strom, obrátený smerom nadol. Kmeň je Stvoriteľ, obsahujúci v sebe úplne všetko. Hlavné a najhrubšie konáre sú najvyššie bytosti, ktoré zosobňujú súhrn najzákladnejších cností. A z týchto hrubých konárov vyrastajú tenšie konáre, z nich ešte tenšie a z nich úplne najtenšie. V každej úrovni obrovského stvorenia sa základné cnosti čoraz viacej rozvetvujú, až do úplne najmenších konárikov jednotlivých správcov a správkyň cností, stojacich v blízkosti ľudí. Prostredníctvom nich môže nájsť každý človek na zemi i každá ľudská duša v blízkosti zeme oporu a pomoc pre všetko čisté a svetlé, čo chce dosiahnuť, a o čo sa usiluje. Iba to musí byť naozaj svetlé a naozaj čisté, pretože nič nečisté a nízke nemôže nájsť nijaké spojenie so strážcami cností, a teda ani nijakú podporu.
Všetky tieto skutočnosti sú obrovskou obžalobou pozemských ľudí, pretože keby chceli, keby len trochu viac chceli, mohli byť už dávno svetlí, čistí a cnostní. A práve preto, že takí nie sú a stále nechcú byť, prichádza veľká očista zeme a nehodného pozemského ľudstva.
#75729
RE: Poznanie vyšších svetov nad nami a spájanie sa s nimi 75729
vlkodlak (ID: 5348) | 0% Majster
vlkodlak | 29.11.2022 20:58 | reakcia na: othon (22.11.2022 20:00)
---Zlate "KOMANČOVE" voni to daju šicko do poriadku... a BUDE AKO NEBOLO...
#75728
Poznanie vyšších svetov nad nami a spájanie sa s nimi 75728
othon (ID: 3690) | 0% Začiatočník
othon | 22.11.2022 20:00
Poznanie vyšších svetov nad nami a spájanie sa s nimi
Celý vonkajší a vnútorný potenciál väčšiny ľudí dnešnej doby je zameraný len na viditeľný a materiálny svet okolo nás. Len k nemu je upretý ich zrak, ich túžby, ich myšlienky a ich šťastie. Preto nie sú schopní vnímať, že nad nami existujú aj iné, vyššie svety.
Svety plné radosti a harmónie, s obrovským potenciálom prinášať túto radosť a harmóniu aj do nášho, tak disharmonického a neradostného materiálneho sveta. Na to je však potrebné vedieť o týchto svetoch, spájať sa s nimi a nechať sa nimi inšpirovať a viesť.
Lebo náš materiálny svet, ako i všetky vyššie svety, o ktorých budeme hovoriť, sú len súčasťou jedného veľkého celku stvorenia. Preto majú byť vzájomne úzko prepojené, aby mohli všetky pomoci a inšpirácie prúdiť z vyšších svetov až do toho najnižšieho, čiže do našej najhrubšej hmotnosti. Vinou ľudí a ich jednostranným zameraním iba na matériu je však toto inšpirujúce a posilňujúce vzájomné prepojenie prerušené. Rozumový racionalizmus, ateizmus a materializmus nás odrezali od celku stvorenia, dôsledkom čoho budujeme svoju civilizáciu len prostredníctvom racionality rozumu, bez inšpirácií a pomocí zhora.
Kam sme to takýmto spôsobom doviedli a kam to smeruje, môže každý z nás dennodenne prežívať prostredníctvom toho, čo sa deje u nás doma, alebo vo svete. A deje sa to, že to s nami všetkými ide od desiatich k piatim, čo je očividným a všetkým ľuďom zjavným svedectvom toho, že bez znalosti vyšších svetov a bez spojenia s nimi to s ľudstvom nemôže dopadnúť dobre.
Lebo ľudstvo jednoducho nemôže existovať samostatne, odrezané od celku stvorenia ako doteraz, ale môže prežiť a prosperovať len vtedy, ak je spojené s celkom a prijíma inšpirácie a posilu z vyšších svetov. Takto to má byť, takto to má fungovať a takto to chce Stvoriteľ.
Povedzme si teda, o aké svety ide a ako sa s nimi spájať.
Najbližšie k nám je svet bytostný, alebo ríša bytostná, a nad ňou je svet duchovný, čiže ríša Ducha.
Svet bytostný je svetom bytostí prírody, ktoré sa starajú o chod prírodného diania. Príroda totiž nefunguje sama od seba. Príroda má dušu! A tou dušou, alebo hybnou silou sú bytosti, prírodu spravujúce. Lebo rovnako, ako naša duša, ktorú nevidíme, hýbe našim fyzickým viditeľným telom a riadi ho, aj viditeľný, fyzický chod prírody je riadený bytosťami prírody, ktoré sú jej dušou a hybnou silou.
V dávnej minulosti, vyznačujúcej sa oveľa užším spojením s prírodou, mohli ľudia prírodné bytosti vidieť, vnímať a komunikovať s nimi. Tieto bytosti tak mohli ľuďom pomáhať a mohli ich viesť. Dávne báje a rozprávky o vílach, vodníkoch, škriatkoch, gnómoch, alebo elfoch nie sú žiadny výmysel. Je to vyjadrenie a opísanie reality sveta prírodných bytostí, vnímanej našimi predkami ich jemnejším zrakom.
Do tejto kategórie patria i mocné bytosti, ako je napríklad Perún - vládca hromov a bleskov, alebo Neptún - vládca vodstva. Práve o týchto bytostiach hovorí známa grécka mytológia, ale aj mytológia slovanská, germánska, alebo keltská. Toľko naozaj veľmi stručne k svetu bytostnému.
Ešte vyššie nad ním sa nachádza svet duchovný. Je to ríša Ducha, nazvaná tiež kráľovstvom nebeským. My ľudia, čiže naša skutočná ľudská podstata, pochádza práve z tejto ríše. Ona je našou domovinou a vlasťou.
Z tejto ríše sme na začiatku nášho vývoja vyšli ako nevedomé duchovné deti a zostúpili sme dolu, do školy hmotnosti, za účelom nadobudnutia plnej duchovnej zrelosti a dospelosti. V hmotnom svete máme rásť, dozrievať a učiť sa, aby sme sa raz, ako duchovne zrelé a duchovne dospelé osobnosti mohli vrátiť naspäť domov do ríše Ducha. Učebná látka, ktorú sa máme naučiť, ktorá sa nám má dostať do krvi, a ktorá sa má stať neoddeliteľnou súčasťou našej osobnosti je obsiahnutá v Desatore prikázaní, v Ježišovom učení a v Posolstve Grálu.
Táto učebná látka je však v podstate veľmi jednoduchá a dá sa zhrnúť do dvoch bodov.
Za prvé: máme sa správať tak, aby sme v styku s inými konali čo najlepšie a najharmonickejšie, v zmysle Ježišových slov, že iným ľuďom máme robiť len to, čo chceme, aby oni robili nám. A za druhé sa máme snažiť udržiavať krb svojich myšlienok čistý v tom zmysle, že už v myšlienkach dbáme o to, aby sme nijako neublížili, neukrivdili a nezneuctili našich blížnych.
To je všetko! To je celé! Takýmto spôsobom máme jednať v živote a takýmto spôsobom máme myslieť, aby sme mohli stúpať stále vyššie vo stvorení, a po úspešnom zvládnutí svojej pozemskej misie nakoniec vojsť do večnej ríše Ducha.
Toľko teda opäť vo veľkej stručnosti k svetu duchovnému, nachádzajúcemu sa nad svetom bytostným.
A teraz si povedzme, ako sa môžeme s týmito svetmi spájať.
Spoločným menovateľom spomínaných svetov je spôsob života, akým žijú ich obyvatelia. Je to život, naplnený radosťou! Radosťou z daru vedomého bytia. A z tejto základnej a elementárnej radosti zo života vyrastá radostné tvorenie, budovanie a zveľaďovanie stvorenia ku cti Božej. Život v bytostnej i v duchovnej ríši je životom, plným radostnej tvorivej aktivity, vykonávanej ako chvála Najvyššiemu.
Ak teda chceme nadviazať s týmito svetmi kontakt, čerpať z nich inšpirácie a prijímať z nich pomoci, musíme sa naladiť na rovnakú vlnovú dĺžku. Na rovnakú vlnovú dĺžku čistej detskej radosti z bytia. A na rovnakú vlnovú dĺžku radostného tvorenia a budovania ku cti Najvyššieho. Týmto spôsobom sa dostaneme do súzvuku so stvorením a so všetkými jeho svetmi a bytosťami, od ktorých sme sa odtrhli svojim jednostranným rozumovým racionalizmom, a svojim slepým materializmom, považujúcim matériu za to jediné, čo jestvuje.
Človek, ktorý žije v jednoduchej, detskej radosti z bytia a svojim radostným budovaním, tvorením a prácou chváli Boha, žije tak, ako má! Žije v harmónii s celým stvorením a je jeho užitočnou súčasťou. Preto celé stvorenie stojí za ním a podporuje ho. Je obklopený nespočetnými bytostnými a duchovnými pomocami, ktoré ho akoby na krídlach nesú na jeho ceste domov do ríše Ducha. Je mu pomáhané aj čisto pozemsky, a to až zázračne. Je mu ukázaná cesta von zo všetkých nástrah a protivenstiev, čo má v dnešnej dobe očisty zeme doslova životne dôležitú a nenahraditeľnú cenu.
A okrem radosti, radosti z bytia a z činorodého tvorenia ku cti Božej treba ešte spomenúť aj čistotu a harmóniu. Obyvatelia bytostného a duchovného sveta žijú v čistote a v harmónii. Len sa napríklad pozrime na prírodu, kde ešte nezasiahla ruka človeka. Je viditeľným obrazom a odrazom harmónie, vládnucej v bytostnej ríši, ktorú usilovné ruky bytostných služobníkov vtláčajú a vnášajú do chodu pozemského prírodného diania. Harmóniu voľnej prírody jasne vníma úplne každý človek.
A podobne je to aj s prvkom čistoty. Aj čistota v prírode, v podobe čistého vzduchu, alebo čistej vody je odrazom a obrazom čistoty, vládnucej v bytostnej ríši. Vznešený princíp čistoty dokážu zvieratá vo voľnej prírode zachovať dokonca aj pri uplatňovaní pohlavného pudu.
Preto každý, kto chce nadviazať spojenie s vyššími svetmi nad nami, sa musí snažiť aj o čistou a harmóniu, aby sa aj prostredníctvom nich naladil na rovnakú vlnovú dĺžku, a tým získal vzájomné spojenie. Musí sa snažiť o čistou tým, že sa bude usilovať udržať krb svojich myšlienok čistý. A musí sa snažiť o harmóniu tým, že sa bude usilovať o vzájomné harmonické spolužitie medzi ľuďmi.
Týmto spôsobom dôjde podobne, ako pri radosti z bytia a radosti z tvorenia, i prostredníctvom nášho úsilia o čistotu a harmóniu k pevnému prepojeniu s celým stvorením, so všetkým obrovským požehnaním, ktoré to prináša.
A aby na záver bola daná taká bodka, aká byť má treba povedať, že na najvyššom vrchole nad všetkými svetmi, ktorých je ešte viac a ešte vyššie stojacich, ako svet bytostný a duchovný, nad všetkým jestvujúcim tróni najvznešenejší Boží majestát. Tróni veľký, všemohúci, dobrotivý Boh, z ktorého lásky a nekonečnej dobroty všetko povstalo a môže jestvovať.
A je nemiernou výsadou ľudského ducha, a to už aj tu na zemi, že môže až priamo k Najvyššiemu a jeho trónu smerovať svoju vďačnosť a svoje prosby. A odpoveď na ne prúdi potom od nesmierneho Boha smerom nadol cez všetky svety a úrovne až k svetu duchovnému a bytostnému, odkiaľ ju potom až priamo k nám do hmotnosti prinášajú naši duchovní a bytostní pomocníci.
Čím užšie, silnejšie a čistejšie je naše spojenie s vyššími svetmi nad nami, tým viac v neskalenej a čistej podobe sa nám môže dostať toho, čo k nám prichádza zhora od Pána. Preto ak stojíme vo stvorení správne, môžu sa v našom živote konať zázraky, pretože požehnanie Pána a jeho pomoci sa k nám môžu dostať v plnej sile. Presne tak, ako sa v plnej sile dostávajú ku všetkým obyvateľom duchovného a bytostného sveta.
Neodrezávajme sa preto od tohto požehnania a od týchto pomocí tak, ako doteraz, ale s dôverou sa im otvorme, aby sme sa konečne aj my osobne, ale i celá naša zem mohli stať plnohodnotnou súčasťou veľkého celku stvorenia.
#75687
džube šandar cigana 75687
vlkodlak | 17.7.2022 14:27

Tento príspevok porušil kódex diskusného fóra , a preto bol odstránený.

#75686
75686
vlkodlak | 10.6.2022 05:48

Tento príspevok porušil kódex diskusného fóra , a preto bol odstránený.

#75685
Na vlne nenávisti! Fašizácia Európy a zatratenie duše! 75685
othon | 3.6.2022 19:37

Tento príspevok porušil kódex diskusného fóra , a preto bol odstránený.

#75660
RE: RE: RE: 75660
vlkodlak (ID: 5348) | 0% Majster
vlkodlak | 22.2.2022 13:47 | reakcia na: eddy (16.2.2022 18:07)
https://www.youtube.com/watch?v=H6F_krv2BPk
#75659
RE: RE: RE: 75659
vlkodlak (ID: 5348) | 0% Majster
vlkodlak | 19.2.2022 12:32 | reakcia na: eddy (16.2.2022 18:07)
...demenciu už maju i mlade ľudze... sledujem poľitiku a vidzim, že 90% "odborňikoch" su pacienti...
#75658
RE: RE: 75658
eddy (ID: 4302) | 13% Praktikant
eddy | 16.2.2022 18:07 | reakcia na: vlkodlak (16.2.2022 11:43)
tvoja diagnoza budze jak Bidetova, odovzdaj občanku
#75657
RE: RE: 75657
eddy (ID: 4302) | 13% Praktikant
eddy | 16.2.2022 17:48 | reakcia na: vlkodlak (16.2.2022 11:43)
sebe robiš srandu, z čeho tak usudzuješ?
teraz vojna ty trubko? šak je olympiada :-D
vojnu chce akurát Bidet, ale on ani nezna co chce , starecka demencia
#75656
RE: 75656
vlkodlak (ID: 5348) | 0% Majster
vlkodlak | 16.2.2022 11:43 | reakcia na: eddy (8.2.2022 17:04)
...ty bars chceš vojnu, sledujem... typujem - dedukujem, že ši zos totych ceplych, bo vojnu chceju ľem tote , co ňemaju dzeci a to su buzici... do jedneho mecha zos judašami- (zradcami) a ponoric do vody ...
#75653
RE: 75653
vlkodlak (ID: 5348) | 0% Majster
vlkodlak | 12.2.2022 12:51 | reakcia na: eddy (8.2.2022 17:04)
...muslimove bojuju kuščik inakši - (zruca dvojičky, otravia vodu, vypušča omikron... a tak) No aľe kedz dojdze ku vojňe, tha perše z mapy zmizňe "vyspele" Slovensko... bo v amerike še ňebojuje , vof Moskve tiš ňe... aľe tutak sebe buzeranci robia muňičaky... na sloveňsku budze jeden veľky "ohňostroj"
#75652
75652
eddy (ID: 4302) | 13% Praktikant
eddy | 8.2.2022 17:04
Prehrali vo Vietname, Laoše, Somálsku, Afganistáne, rozbili Irák, Lybiu a nedokázali nič! Kec še naserú do Rusoch, to budze ich konec a to potrebujú!!!
#75649
RE: 75649
#75648
...agresor spoza veľkej mlaky... 75648
vlkodlak (ID: 5348) | 0% Majster
vlkodlak | 5.2.2022 16:13
...rusaci nad každym agresorom vyhraľi- (napoleon, dolfi)... a to zato bo poznaju zemľanky... slipi džou s poza veľkej mlaky tiš pojdze hore KO... OM
#75646
RE: Exkluzívne odhalenie okultného pozadia svetovej moci 75646
vlkodlak (ID: 5348) | 0% Majster
vlkodlak | 2.2.2022 09:34 | reakcia na: othon (31.1.2022 19:46)
https://www.youtube.com/watch?v=mSnO0_rB4rE

Pridať diskusný príspevok môže len registrovaný a prihlásený používateľ.

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK