Utorok, 19. marec 2024
Meniny má Jozef | zajtra Víťazoslav, Klaudius

História mesta - Znovuzrodenie (1711 - 1848)

Do druhého desaťročia 18. storočia vstupoval kedysi prekvitajúci bohatý Prešov vo veľmi žalostnom stave. Azda žiadne mesto na Slovensku nepostihla taká hlboká kríza.

Mestské hospodárstvo bolo úplne rozvrátené, zadĺženosť dosahovala sumu takmer 100 000 zlatých, čo predstavovalo niekoľko ročných dôchodkov z predchádzajúceho obdobia. Vojnové pustošenie, požiare a mor spôsobili rapídny pokles obyvateľstva: viac ako polovica domov bola neobývaná a predmestia úplne vyľudnené. Tento stav dokumentuje skutočnosť, že mesto, označované ešte pred polstoročím ako "Malá Viedeň" ponúkalo teraz každému, kto sa v ňom bol ochotný usadiť, zadarmo dom, meštianske práva a na niekoľko rokov oslobodenie od daní. Tento úbohý obraz len veľmi málo pripomínal niekdajšiu slávu. Bez preháňania možno povedať, že rokom 1710 sa končí existencia starého stredovekého Prešova a nasledujúcim rokom sa začína písať úplne nová epocha v dejinách mesta, charakterizovaná výraznými zmenami vo všetkých sférach jeho života.

Trvalo asi dve desaťročia, kým sa zúboženému mestu podarilo prekonať obdobie stagnácie, pozbierať sa z ťažkých rán a nastúpiť cestu nového hospodárskeho a kultúrneho rozvoja. Tak ako v predchádzajúcich storočiach, hlavnú úlohu v hospodárskom živote mesta mal obchod a remeselná výroba. Remeslo v 18. st. poväčšine neprekročilo rámec cechovej organizácie. Medzi najvýznamnejšie cechy patrili obuvníci, kožušníci, debnári, krajčíri, stolári, mečiari, povrazníci, kolesári, tokári, remenári, zámočníci, hodinári, puškári, klobučníci, gombičkári, farbiari, tkáči, kordovaníci a garbiari. Okrem nich bol Prešov aj naďalej známy tkaním plátna a súkna, farbením plátna, ako i už tradičnou výrobou pušného prachu a zvonolejárstvom. Zo vzácnejších odvetví hodno v prvej tretine storočia spomenúť výrobu papiera a neskôr organov. Na sklonku 18. st. začali aj tu vznikať prvé manufaktúry, ktoré v nasledujúcich desaťročiach pomaly vytláčali cechy z hlavných výrobných odvetví. Medzi prvými boli založené manufaktúry na fajansu a keramiku, neskôr na tkanie vlnených látok. Veľký hospodársky význam mala v prvej polovici 19. st. Burchardova octáreň. Z obdobia napoleonských vojen a kontinentálnej blokády patrí Prešovu prvenstvo vo výrobe cukru z cukrovej repy (r. 1803). Dôležité miesto v hospodárstve mesta mali dva staré vodné mlyny a jeden tzv. "suchý" mlyn, ako aj tehelňa, stojace mimo zastavanej plochy.

V tomto období bol Prešov významným strediskom obchodu, miestom konania týždenných trhov a viacerých jarmokov (k výročnému trhu na sv. Vavrinca pribudli postupne ďalšie). Napriek viacerým negatívnym javom a poklesu dôležitosti, hlavne od konca 18. storočia, zachoval si svoj význam aj diaľkový obchod. Nepriaznivú úlohu zohrali najmä udalosti celokrajinských rozmerov, ako bolo pripojenie Haliče a južných častí Poľska k habsburskej monarchii či presun ekonomického a politicko-správneho centra Uhorska do dynamicky sa rozvíjajúcich južnejších oblastí a s tým súvisiaci pokles významu slovenských miest. Zmeny nastali i v zložení a pôvode obchodníkov. Pri výraznom poklese podielu Nemcov sa v 18. storočí popri domácich občanoch a obyvateľoch iných častí krajiny neraz stretávame s balkánskymi obchodníkmi (Gréci, Srbi) a od prvej tretiny 19. storočia stále častejšie s veľkoobchodníkmi židovského pôvodu.

Dôležitou súčasťou mestského hospodárstva ostávala poľnohospodárska výroba. Priamo vo svojom chotári mal Prešov asi 50 ha ornej pôdy, 25 ha lúk a lesy. Postupne sa podarilo aspoň sčasti získať späť vidiecke majetky, dediny a tokajské vinice, zálohované na sklonku 17. storočia. Zvlášť veľký význam pre mestskú pokladnicu mali aj v tomto období tokajské vinohrady. Víno z nich sa nielen predávalo v mestských hostincoch, ale tiež predstavovalo dôležitý vývozný artikel.

Vďaka pokračujúcemu hospodárskemu rozvoju, ako aj dlhotrvajúcemu mieru (v r. 1711 -1848 Prešov nezažil vojnu) rástol počet obyvateľstva. V 80. rokoch 18. storočia už opäť prekročil 6000 a pred rokom 1848 žilo v meste už 9000 ľudí. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím veľkými zmenami prešla národnostná a konfesijná štruktúra obyvateľstva. Pretože väčšina prešovských Nemcov a Maďarov zahynula počas vojnových udalostí a morových epidémií na konci 17. a začiatku 18. storočia, podieľali sa na prudkom vzraste počtu obyvateľov predovšetkým prisťahovalci z blízkeho okolia, prevažne slovenskej národnosti.

V Prešove v 18. storočí mali dominantné postavenie (a to aj medzi bohatými mešťanmi) Slováci, pričom Nemci poklesli na početne slabšiu menšinu a Maďari sa takmer úplne stratili. Spomínaní Gréci, Srbi či Arméni sa tu neusadili vo väčšom počte a nevytvorili tak samostatné kolónie ako v niektorých iných mestách. K čiastočným zmenám v národnostnej štruktúre došlo až od 40. rokov 19. storočia, keď v dôsledku nového prílevu prisťahovalcov, vzrastu uhorského štátneho povedomia a počiatočnej maďarizácie vzrástol podiel maďarského obyvateľstva.

V konfesijnej štruktúre obyvateľstva došlo v 18. storočí k výrazným zmenám. V dôsledku rekatolizácie prestúpila postupne väčšia časť mešťanov na katolícku vieru a taktiež väčšinu vidieckych prisťahovalcov tvorili katolíci. Až do roku 1781 bola katolícka cirkev jedinou povolenou cirkvou na pôde mesta. Evanjelici museli ešte r. 1711 odísť na predmestie, kde si v zmysle šopronských a bratislavských artikul (z r.1681 a 1687) smeli vybudovať drevený kostol a drevenú školu. Až po vydaní tolerančného patentu (1781) a osobnom pričinení sa Jozefa II. (vládol v r. 1780-1790, v Prešove bol v r. 1770 a 1783) počas jeho druhej návštevy Prešova r. 1783 získala evanjelická cirkev kúpou späť budovu kolégia a bývalý maďarský kostol. V meste pôsobili v 18. st. dva evanjelické a. v. zbory, slovenský a nemecký (neskôr nemecko-maďarský). Po r. 1711 získala všetok majetok evanjelikov katolícka cirkev, predovšetkým jezuiti. Sídlili v budove kolégia a používali i vedľa stojaci, pôvodne maďarský evanjelický kostol. V Prešove pôsobili až do zrušenia Spoločnosti Ježišovej r. 1773. Okrem nich žili v meste aj františkáni a v bývalom mestskom špitáli a susednom slovenskom evanjelickom chráme minoriti, rozpustení Jozefom II. r. 1787.

V r. 1816 sa stal Prešov sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva, vyčleneného z mukačevskej diecézy. Nové biskupstvo dostalo vtedy prázdny kostol s kláštorom minoritov a tieto budovy po viacerých stavebných úpravách používa v podstate dodnes. Na sklonku 18. st. sa v Prešove usadili prví židia, ktorí mali dovtedy zakázané zdržiavať sa na pôde mesta. Od 30. rokov minulého storočia pôsobila už prvá židovská obec a bezprostredne pred revolúciou r. 1848 sa začala stavba prvej prešovskej synagógy. Počet židov však v dôsledku početných obmedzení až do polovice storočia nepresiahol sto osôb a vtedy nemali významnejšie pozície v spoločenskom a politickom živote mesta.

Protireformácia sa dosť výrazne podpísala i na rozvoji kultúry a vzdelanosti. V r. 1711 bolo opätovne zrušené evanjelické kolégium a v budove bývalej humanistickej školy obnovilo činnosť jezuitské gymnázium, ktoré však nedosiahlo významnejšiu úroveň.

Evanjelici smeli mať v drevenej predmestskej budove iba triviálnu školu, kde však, napriek viacerým sťažnostiam jezuitov, od polovice 18. storočia prednášali i tzv. vyššie náuky. O tom, akému uznaniu sa škola i pri skromných podmienkach existencie tešila, svedčí nielen ďalšie štúdium jej odchovancov na nemeckých univerzitách, ale aj návšteva Jozefa II. v r. 1770. Po navrátení budovy kolégia sa začal dynamický rozvoj školy, v rámci ktorej popri dištriktuálnom gymnáziu v prvej polovici 19. storočia prebiehalo i štúdium práva a teológie. Po rozpustení jezuitov a následne i minoritskej rehole zaniklo katolícke gymnázium a obnovili ho až františkáni na začiatku 19. storočia.

So školstvom bol v tomto období úzko spätý rozvoj kultúrneho a literárneho života v meste. Bohatú latinskú poéziu zanechal rektor predmestskej školy, kňaz a superintendent Gregor Fabri (1718-1779), cenné cirkevno-historické dielo vytvoril subrektor školy a kňaz nemeckého zboru Ján Samuel Klein (1748-1820). Čulý literárny život sa rozprúdil od 20. rokov 19. storočia na kolégiu, keď začali svoju činnosť študentské spoločnosti (slovenská, maďarská a nemecká), dotvárajúce kultúrny život mesta. Viacerí členovia tak slovenskej, ako i maďarskej spoločnosti sa neskôr stali významnými politikmi, verejnými činiteľmi, spisovateľmi, básnikmi či vedcami Š. M. Daxner (1822-1892), J. Srenka (1808-1853), Ľ. Hroboň (1817-1880), I. Vahot (1820-1879), S. Vachott (1818-1861), J. Sárossy (1816-1861), A. Greguš (1793-1838), F. Kerényi (1822-1852), J. Záborský (1812-1876), D. Irányi (1822-1892), J. Hunfalvy (1820-1888), Ľ. Haán (1818-1891) a iní).

V prvej polovici 19. st. pôsobil v Prešove tunajší rodák, maďarský romantický básnik Frigyes Kerényi (vi. menom Friedrich Christmann)a autor prvej vlastivednej monografie o Šarišskej stolici, nemecký básnik Thomas Krieger (1730-1785) Vo výtvarnom umení vynikol autor neskorobarokových sakrálnych nástenných malieb Ondrej K. Trtina a v neskoršom období významný portrétista Ján Rombauer (1782-1849). Do dejín svetovej lekárskej vedy sa natrvalo zapísal prešovský lekár Ján Adam Raymann (Reimann) (1690-1770), ktorý v r. 1721 ako prvý v Európe úspešne očkoval proti pravým kiahňam.

Súbežne s hospodárskym rozvojom pokračovala aj výstavba mesta. Zakrátko sa podarilo opraviť škody z predchádzajúceho obdobia a po zastavaní celého vnútorného mesta si aj zámožnejší mešťania budovali na predmestiach výstavné domy so záhradami. Dominantným architektonickým slohom v 18. storočí bol barokový sloh. Medzi najkrajšie barokové stavby v meste patrí palác Klobušickovcov, Sirmaiov palác, Župný dom či prebudovaný kostol sv. Jána Krstiteľa. Dynamický stavebný rozvoj dokumentujú pochvalné slová Mateja Bela (1684-1749) o krásnych prešovských budovách, parkoch, ružových a kvetinových záhradách. Podobne sa o Prešove vyslovil o viac ako šesť desaťročí neskôr počas návštevy mesta básnik Šándor Petófi (1824-1849): "Vie Boh, aké milé mesto je tento Prešov. Krásne, živé, veselé, priateľské. Ako životaplná mladá nevesta... Krajších v Uhorsku iste nie je veľa."

Na začiatku 19. st. museli stavebnému rozvoju definitívne ustúpiť dovtedy kompaktné, aj keď už dávno nefunkčné hradby. Po zbúraní oboch hlavných brán sa spojili predmestia s vnútorným mestom a Prešov sa rozrastal aj na východnej a západnej strane. Z mestských priekop sa postupne stali záhrady, valy slúžili na prechádzky a na hradbové múry priliepali chudobnejší občania svoje obydlia. Barok vtedy zatlačil klasicizmus, prvky ktorého nesie viacero prebudovaných fasád meštianskych domov.

Súvisiace články
17.7.2006 História mesta - Tri erby Prešova 17.7.2006 História mesta - Prešov v rokoch 1918 - 1945 17.7.2006 História mesta - Atény nad Torysou (1848 - 1918) 17.7.2006 História mesta - Vo víre mocenských zápasov (1526 - 1710) 17.7.2006 História mesta - Stredoveké mesto (do roku 1526) 17.7.2006 História mesta - Pred získaním mestských výsad 17.7.2006 História mesta - Slovania 17.7.2006 História mesta - Na prahu nového letopočtu 17.7.2006 História mesta - Prvé osídlenie územia mesta a jeho okolia
Mohlo by Vás zaujímať
V Prešove sa začína jarné upratovanie
V rámci jarného upratovania bude v Prešove pristavených spolu 122 kusov veľkoobjemových kontajnerov. Prvý cyklus jarného upratovania sa začína 3. apríla 2024.
Prešov podporí zber kuchynského odpadu
Všetky prešovské domácnosti dostanú od mesta špeciálne vedierka na zber biologického kuchynského odpadu. Prešov chce takto podporiť triedenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu od zmesového komunálneho odpadu. Distribúcia 10-litrových vedierok začne už koncom februára.
Mesto Prešov upozorňuje na zákaz umiestňovania nelegálnych reklamných bannerov a plagátov
Mesto Prešov žiada fyzické a právnické osoby, ktoré bez povolenia umiestňujú rôzne typy reklamných pútačov na území mesta Prešov, aby ich bezodkladne odstránili. Za nelegálne umiestňovanie reklamných bannerov a plagátov na území mesta Prešov môže byť zodpovednej osobe uložená pokuta.
Prešovská radnica bude svietiť v pestrých farbách
V posledný februárový deň si každoročne pripomíname Medzinárodný deň zriedkavých chorôb. Prešovská radnica a budova Mestskej galérie Caraffka budú preto 29. februára 2024 svietiť v pestrých farbách.
O dotáciu pre kultúru, šport a sociálnu oblasť môžete požiadať do 1. marca 2024
Mesto Prešov zverejňuje výzvu na poskytnutie dotácií v oblasti kultúry, športu a v sociálnej oblasti. O dotáciu pre kultúru, šport a sociálnu oblasť môžete požiadať do 1. marca 2024 (vrátane).
Prešovčania sa dočkajú nového mosta s cyklochodníkmi
V Prešove sa čoskoro odštartuje dlho očakávaná rekonštrukcia mosta na Lesíku delostrelcov. Do investičnej akcie sa v spolupráci púšťajú Prešovský samosprávny kraj ako správca mostného objektu a mesto Prešov, ktoré spravuje priľahlé lávky pre peších. Pôvodnú stavbu zo 60-tych rokoch nahradí nová moderná konštrukcia pre automobily, cyklistov i peších.
Navrhnite pamätihodnosť mesta Prešov na vybranú tému
Mesto Prešov vyhlasuje v súlade so Všeobecne záväzným nariadením mesta Prešov č. 2/2013 o evidencii pamätihodností mesta Prešov v znení Všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov č.1/2016
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK