Čosi zlomyseľné, čosi, čím sa chce naznačiť kde je chyba, i to, že nie úradníci - Bratislavčania a úrady v hlavnom meste, ale prezident, predseda parlamentu, či premiér nesú zodpovednosť za to, že štátne investície aj investície z podporných fondov EÚ smerujú do preferovanej lokality a že sa potenciálni investori ani nedozvedia o tom, že nejaký Prešovský kraj existuje. Zdá sa, že úradníci z hlavného mesta nám nikdy neodpustia obsadenie najvyšších pozícií v štáte, preto urobia všetko pre to, aby sa o nás dobrý chýr nedostal do uší nikoho, kto chce v našej vlasti čosi robiť s cieľom oživiť hospodársky život, vytvoriť pracovné príležitosti, či znížiť nezamestnanosť.
Možno aj preto som privítal prijatie zákonov, cez ktoré bude možné naštartovať reformu verejnej správy, aj keď neboli odhlasované v podobe, ktorú do parlamentu predložila vláda SR. V presune kompetencií a finančných prostriedkov z centra do jednotlivých regiónov Slovenska vidím nástroj na potlačenie bratislavocentrizmu, na uplatnenie našej vlastnej schopnosti pomôcť si. Na jednej strane s vierou, že si svoje veci dokážeme spravovať lepšie, ako tí v centre, na druhej strane s malou dušičkou preto, že už sa nebudeme mať na koho vyhovárať, okrem vlastnej neschopnosti. Podobne ako dnes pri samospráve miest a obcí. Lebo aj keď často kričíme, že sa nám nedostáva spravodlivo, to čo máme k dispozícii spravujeme cez vlastné rozhodnutia, na vlastnú zodpovednosť pred občanmi, ktorí nám dali dôveru. Určite nie vždy podľa predstáv každého jednotlivca, stále však pod dohľadom verejnosti.
Mestá a obce ožili
Zaznamenal som mnoho pochybovačných slov v súvislosti s účinnosťou samospráv vyšších územných celkov, s ich dosahom na kvalitu života v regiónoch. Istotne nejde o nič nové pod slnkom. Podobné pochybnosti zaznievali v tejto krajine i pred jedenástimi rokmi. Novota - samosprávy miest a obcí, volení predstavitelia, či orgány boli považované za čosi, čo nemá šancu. Dnes, po čase málokto spochybní správnosť oného rozhodnutia. Naše mestá a obce ožili. Tak aktivitou občanov, ako aj vzhľadom, usporiadanosťou a patriotizmom. Nechcem nasilu dokazovať opodstatnenosť, či účinnosť spomenutých štruktúr. Preto pre ilustráciu použijem jeden, veľmi čerstvý výsledok výskumu o názoroch občanov na reformu verejnej správy. Vykonal ho Inštitút pre verejné otázky v Bratislave, zber údajov zabezpečila známa agentúra FOCUS v dňoch 2. - 11.5.2001.
Na otázku: "Ktorí jednotlivci alebo skupiny sú vo Vašom meste/Vašej obci, podľa Vášho názoru najvplyvnejší, najsilnejší?", odpovedalo 1020 respondentov. Na prvom mieste, so 63 perc. sa umiestnili starostovia a primátori, na druhom s 31 perc. poslanci obecných zastupiteľstiev, na treťom s 26 perc. miestni podnikatelia, na štvrtom s 23 perc. úradníci okresných a krajských úradov, na ďalšom s 18 perc. cirkev, potom nasleduje niektorá politická strana alebo koalícia so 14 perc., spoločenské organizácie s 5 perc. a niekto iný s 3 perc. (Ak súčet percent nedáva 100, nie je to spôsobené snahou zavádzať, ale metodikou vyhodnocovania výsledkov, ktorú nepoznám.) Tri najsilnejšie pozície v obci/meste podľa názoru obyvateľov Prešovského kraja sú v takomto poradí: 1. primátor/starosta, 2. cirkev, cirkevní predstavitelia, 3. miestni podnikatelia. Pre nás, richtárov, je spomenutý výsledok v prvom rade obrovským záväzkom a výzvou. Ukazuje, že sme počas svojich mandátov nezaháľali, dostali sa do povedomia občanov a že je za nami vidieť prevažne pozitívne výsledky práce. Samozrejme, nie v očiach všetkých, ale v očiach zaujímavého percenta občanov našich miest a obcí.
Kompetencie a litera zákona
Podobný efekt sa očakáva i od budúcich, priamo volených predsedov a zastupiteľstiev vyšších územných celkov, ktoré si občania zvolia rovnako, ako v prípade mestských, či obecných zastupiteľstiev. Dosť veľa kritiky a nespokojnosti zo strany občanov, smerom na samosprávu nášho mesta, je adresovaných do oblastí, ktoré nie sú v našej právomoci. Spomeniem požiadavky týkajúce sa fungovania súdov, vyšetrovateľov, policajtov, zdravotníctva, okresného a krajského úradu, škôl, telekomunikácií, pohostinských zariadení, vodární, úradov špecializovanej štátnej správy a čo ja viem čoho ešte. Keď som sa pokúšal občanom vysvetliť, že v danej veci nemôžem konať, nie zriedka som dostal odpoveď: "Čo ste to za primátora?". Ani obrana, že nie som gubernátorom v mnohých prípadoch nezabrala. A tak možno dodnes má časť Prešovčanov ťažké srdce a horkosť, možno aj pocit, že som sa im nechcel venovať. Prečo toto všetko spomínam v súvislosti s prijatými zákonmi o reforme verejnej správy? Nuž aj táto úroveň správy bude mať len kompetencie, ktoré vymedzí zákon. Nebude teda všemocná. To znamená, že by občanmi nemala byť vnímaná ako všeliek, ako čosi, čo bude suplovať všetky inštitúcie potrebné k životu.
Usporiadaná spoločnosť sa vyznačuje tým, že každý subjekt, ktorý ju tvorí, má konkrétnu úlohu, konkrétne poslanie a konkrétnu zodpovednosť voči ostatným, vymedzenú pravidlami nazývanými zákony. Tie sú prijímané zákonodarnými zbormi ako celospoločenská dohoda. V nich je definované, kto, čo môže a kto za čo zodpovedá. Všetko nárokovateľné si občan žiada od toho, kto má v zmysle zákona povinnosť nárokovateľné zabezpečiť. Samozrejme, že nenárokovateľné sa nežiada. Verím, že aj na Slovensku si raz usporiadame pomery tak, aby na zodpovednosť za nesplnené, alebo zle splnené veci boli braní tí, ktorým povinnosť plnenia vyplýva zo zákona, nie tí ostatní.
Dnes takmer s určitosťou vieme, že o pár mesiacov budeme stáť pred úlohou, vybrať si zo svojich radov ľudí, ktorí povedú Prešovský kraj, ako samosprávnu jednotku, vyšší územný celok. Nebude to úloha ľahká, ani jednoduchá. Od našej voľby bude totiž záležať, kam sa bude tento kút Slovenska uberať, ako bude úspešný v súperení s regiónmi, ktoré majú zjavný náskok hlavne v hospodárskej výkonnosti. Podobne, ako je v samospráve mesta často nevyhnutné vyzliecť stranícke tričko v záujme mesta a jeho občanov, chcem veriť, že už pri výbere a voľbe poslancov a predsedu VÚC postavíme na prvé miesto záujem regiónu, že si z regiónu dokážeme vybrať do orgánov samosprávy ľudí prístupných na dohody v záujme celku, ľudí pracovitých, čestných a schopných rozvíjať najväčší kraj na Slovensku.
Ing. Juraj Kopčák, primátor mesta
