Zriaďovateľom tejto inštitúcie je Prešovský samosprávny kraj a jej základným poslaním je vytváranie podmienok na vznik a šírenie diel s osobitým zameraním na rozvoj kultúrneho života a jazyka Rusínov žijúcich na území Slovenska. Plány divadla v nadchádzajúcej sezóne, ale i hodnotenie tej uplynulej, priblížil jeho riaditeľ Marián Marko v rozhovore pre TASR.
-Pozrime sa najskôr na uplynulú sezónu 2008/2009. Ako by ste ju hodnotili? -
Myslím si, že bola úspešná. V zásade sa nám podarilo splniť všetko, čo sme si naplánovali, ale verím, že tá budúca bude lepšia. Aj keď peňazí asi nebude nadostač, urobíme všetko preto, aby sme divákovi ponúkli kvalitu. V predošlej sezóne naše divadlo pripravilo spolu štyri premiérové tituly. Koncom októbra sme uviedli hru Nosorožec od Eugéne Ionesca v réžii Rastislava Balleka. Išlo síce o pomerne náročný text, ale mám dojem, že divákov predstavenie zaujalo a mali sme dobré ohlasy aj zo strany divadelných kritikov. Mnohí odborníci si cenia, že v tejto dobe, kedy letia muzikály a komédie, máme odvahu zaradiť do repertoáru ťažšie veci. Už sme sa ním prezentovali na niekoľkých festivaloch a napríklad v Martine malo skutočne veľmi dobrú odozvu u publika. Ale je to dobré aj pre hercov, aby rástli práve na takej ťažšej dramaturgii.
-V predošlom období sa zo strany zástupcov ukrajinskej menšiny na Slovensku objavila požiadavka, aby ste pripravili divadelnú premiéru aj v tomto jazyku. -
Vzhľadom na to, že viacerí členovia súboru študovali v Kyjeve a ukrajinčinu ovládajú, vyhoveli sme tejto požiadavke a ako druhú premiéru sezóny sme v decembri uviedli hru Územie B súčasného ukrajinského dramatika Oleha Mykolajčuka-Nyzovca, ktorú s našimi hercami naštudoval mladý začínajúci režisér Marcel Škrkoň. Mám dojem, že tí, ktorí mali záujem, aby odznela ukrajinčina na našom javisku, boli spokojní. Boli, samozrejme, aj pripomienky, ale také už je divadlo. Podľa môjho názoru boli herecké výkony na veľmi slušnej úrovni a dobré bolo aj výtvarné spracovanie scény.
-Nie je zriedkavé, že vaše divadlo spolupracuje s hosťujúcimi režisérmi. Myslím, že prípravu tretej premiéry ste zverili Jakubovi Nvotovi, a bolo to po prvý raz. -
Áno, oslovili sme ho a skúsili tiež niečo náročnejšie. Išlo o inscenáciu Anjel prichádza do Babylonu od Friedricha Dürrenmatta a domnievam sa, že tá oslovila diváka hlavne pre aktuálnosť. Zhodou okolností práve v čase jej premiéry prebiehala na Slovensku volebná kampaň a tí, ktorí ju sledovali, mali možnosť nazrieť trochu aj do zákulisia politiky, ale i nepokojov, ktoré v podstate prebiehajú v každej dobe.
-Vo vašom repertoári sa často objavuje niečo aj pre detského diváka, v apríli tohto roka ste uviedli rozprávku Pavla Dobšinského Popolvár najväčší na svete. -
Rozprávka koniec koncov neláka len deti, ale vracajú sa k nej aj staršie generácie, preto sa stále snažíme zaradiť do plánu aj tento žáner. Navyše sme národnostné divadlo a chceme vychovávať naše deti, ktoré sa tak môžu zdokonaľovať aj v jazyku. Predstavenie malo za dva mesiace niekoľko repríz a záujem oň prejavujú hlavne školy. Chodíme s ním v podstate po celom regióne.
-Ak by sme mali hovoriť o účinkovaní vášho divadla na domácich a zahraničných festivaloch, bol by to asi dlhý rozhovor, zaujíma ma však, či vám diváci v zahraničí, alebo na napríklad aj na Slovensku rozumejú, pretože inscenácie sú v rusínskom jazyku. -
Nemal som pocit, že by nám slovenský divák nerozumel. Je to slovanský jazyk, po pár minútach si zvykne a nemá problém pochopiť text. Navyše naše predstavenia sú známe aj množstvom výrazových prostriedkov, ktoré napomáhajú komunikácii. Samozrejme, na zahraničných festivaloch beží simultánny preklad alebo titulky a to je v podstate rovnaké ako pri všetkých cudzojazyčných predstaveniach. Okrem toho v Európe žije veľa komunít Rusínov, takže sa stáva, že napríklad v Srbsku alebo v Maďarsku hráme pre svojho diváka.
-Na čo sa môžu diváci tešiť v novej divadelnej sezóne? -
Z môjho pohľadu je dobrá sezóna, v ktorej sa uvádzajú kvalitné premiéry. Tej nasledujúcej sa trochu obávam, lebo tak ako iných rezortov sa finančná kríza dotýka aj kultúry a nedostatok peňazí môže ovplyvniť aj našu divadelnú produkciu. Uvažujeme o niekoľkých projektoch. Chceme siahnuť po klasike. Na jeseň by to mohlo byť dielo niektorého zo slovenských známych autorov, možno Jozefa Gregora Tajovského alebo Jána Palárika. Chceme sa obrátiť aj na ruskú klasiku, ktorá je nášmu naturelu veľmi blízka a plánujeme pripraviť niečo z Puškinovej tvorby. Okrem toho máme rozrobený aj medzinárodný projekt, išlo by o hru nášho dramatika, ale režisér by bol zo zahraničia.
-Stáva sa, že vo vašich inscenáciách, ktoré majú viac postáv, účinkujú niektorí herci aj v dvoch rolách. Koľko členov má teda súbor? -
V súčasnosti máme 15 umeleckých pracovníkov. Som rád, že v priebehu minulej sezóny k nám nastúpili dvaja mladí herci Vladimír Čema a Michal Iľkanin, a tak sa nám podarilo omladiť mužskú časť kolektívu. Čo sa týka ženskej, tak tá je stále mladá. Máme skúsené herečky a v posledných rokoch pribudli mladšie kolegyne. V zásade ak hovoríme o vekovom zložení, súbor je vyvážený, ale ak by sa nám podarilo prijať ešte dvoch mladých ľudí, bolo by to fajn. To však opäť záleží od peňazí.
-Čo by ešte, samozrejme, okrem peňazí, pomohlo divadlu v napredovaní? -
Pre divadlo je veľmi dôležité, aby malo vo svojom strede dramaturga, ktorý by mu udával isté smerovanie. V tomto máme trochu sťažené podmienky, lebo ten náš musí ovládať azbuku a rusínsky jazyk. Našťastie úzko spolupracujeme s Valerijom Kupkom, ktorý prednáša na Prešovskej univerzite a dokonca nám prekladá texty do rusínčiny. Ak by sme takéhoto človeka mali v internom stave, bolo by to určite prínosom.
-Na záver ešte štandardná otázka. Divadlo si neustále vyžaduje investície a modernizáciu techniky. Ako ste na tom v tomto smere? -
V priebehu uplynulej sezóny sa nám podarilo modernizovať zvukovú aparatúru javiska a svetelný park, tie už boli skutočne v dezolátnom stave a bez toho sa hrať nedá. Teda základné veci máme vyriešené. Naším cieľom je už dlhšiu dobu získať prostriedky na zakúpenie autobusu, pretože sme zájazdové divadlo, svoje predstavenia ponúkame nielen na festivaloch, ale i v mnohých mestách a obciach na severovýchode Slovenska.
(TASR)
