Trasa: Veľká Lodina (259 m) - Holica (806 m) - Bokšov (810 m) - Holica (642 m) - Malá Lodina (270 m).
Značka: modrá 2815, neznačená.
.
Pohorie: Čierna hora.
Trvanie trasy: 4 h.
Obtiažnosť: mierne až stredne náročná.
Mapa: VKÚ Harmanec č. 115 - Šarišská vrchovina, Branisko, 1:50 000.
Prístup na začiatok trasy (pozri www.cp.sk):
Autobus SAD z Margecian, odtiaľ vlakom do Veľkej Lodiny.
Vlak z Prešova cez Kysak do Veľkej Lodiny.
Trasu začíname na železničnej zastávke vo Veľkej Lodine (259 m). Tu sa napojíme na modrú značku a popri trati (na strane dediny) sa vrátime pár desiatok metrov k podjazdu popod trať. Prejdeme ním a po širokej ceste o chvíľu vojdeme do lesa. Značka v spleti ciest neustále stúpa, treba však dať trocha pozor na jej priebeh. Vysoký bukový les sa neustále dvíha, stúpanie sa zostrmuje, až značka odbočí z cesty doprava a krížom prechádza okolo udržiavanej studničky na horný okraj lesnej poľany. Tu opäť po ceste, nasleduje najstrmší úsek výstupu, ktorý sa končí už tesne pod hrebeňom vpravo. Tu značku križuje dobrá, výrazná vrstevnicová cesta, po ktorej sa už bez značky (pokračuje nahor na Prielohy) vyberieme doprava (cca 670 m, 50 min.).
Spočiatku výrazná cesta sa mení na skalnatý chodník a po pár minútach vyvádza priamo na výrazný hrebeň bokšovskej rázsochy. Ten bude určovať náš ďalší smer. Pokračujeme teda zalesneným hrebeňom, ktorý je však zaujímavý vďaka stále množiacim sa skalným útvarom, aj les je pekný, stráne na obe strany prudko spadajú do dolín. Napokon pomerne členitý chodník vychádza na zalesnený vrchol Holice s kamenným triangulačným bodom (806 m, 1:20 h). Pokračujeme hrebienkom, niekde však už treba obchádzať skalné stienky, veže a bašty. Po pravej ruke spadajú príkre stráne rezervácie Bokšov, ktorej hranicu kopíruje práve náš hrebeň. V spleti skaliek napokon dosahujeme vrchol Bokšova (810 m, 1:50 h).
Tu sa hrebeň člení na dve vetvy. My pokračujeme po „pravej“, teda prakticky rovno, po hrebeni. Ten klesne, aby čochvíľa vyšiel do otvoreného terénu, ktorý spôsobil rozsiahly polom a aj požiar lesa. Tu sa ponúkajú pekné výhľady na pomerne široké okolie, ale aj samotný terén je zaujímavý. Prakticky neustále je skalný, najmä doprava sú svahy mimoriadne exponované a padajú príkro do doliny. Pripomína to trocha vrcholový hrebienok populárneho Sivca, ktorý je naľavo cez dve doliny. V svahu vpravo je ukryté aj menšie skalné mestečko, prístup k nemu je však v strmých svahoch poriadne exponovaný a nie celkom bezpečný. Hrebeň napokon prichádza až ku skalkám na mieste prudkého zlomu terénu (cca 700 m, 2:10 h). Odtiaľ je výhľad asi najlepší, oddá sa tu posedieť a popozerať na údolie Hornádu, ale aj okolité horstvá.
Opäť sa vrátime tým istým chodníkom, ponad spomínaný polom, na vrchol Bokšova (2:30 h) a tesne pod vrcholom zabočíme doprava, na „ľavú rázsochu“. Tá má podobný charakter, ako doterajší hrebeň, aj tade vedie neznačený chodník. Po ľavej strane spadajú príkre stráne doliny Veľký Ružínok. Chodník sa trocha stáča doprava, vystúpi na podružnú hrebeňovú kótu a dostáva sa k najzaujímavejšej časti túry. Najskôr bočí doprava, medzi stromy odbočka k skalnej vyhliadke, odkiaľ sa môžeme pozrieť na pôvodný „pravý hrebeň“, kde sme prednedávnom boli, ale aj do zaujímavej, skalnatej a strmej dolinky medzi našimi hrebeňmi. Vrátime sa k chodníku, ktorý mierne klesá, až prichádza k rozsiahlej skalnej galérii na ľavej strane hrebeňa pod vrcholom Holice (642 m, 3:15 h), nad priehradou Ružín.
Hádam každý človek, ktorý cestoval vlakom z Margecian do Kysaku, si tento výrazný kopec, priamo nad ružínskym železničným mostom, musel všimnúť. K priehrade spadá rovno z vrchu kaskádou skalných galérií, žľabov a stien. Výškový rozdiel medzi Ružínom a výhľadovou plošinou je asi 360 metrov, čomu zodpovedá aj expozícia a pohľad. Toto miesto ponúka hádam jeden z najkrajších výhľadov v celom širokom okolí Prešova. Vľavo, rovno oproti nám, je populárny Sivec, pod ním dolina Malý Ružínok so známymi jaskyňami. Horizont kopíruje Kojšovská hoľa, ďalej Folkmarská skala, výbežky Hnileckých vrchov a pravej časti výhľadu dominuje centrálna časť Čiernej hory s Bujanovom, Suchým vrchom a Bystrou. Celé toto dotvára kľukatiaca sa stuha priehrady Ružín aj s horným múrom, železničným mostom a chatárskou osadou, ktorá ostala po pôvodnej dedine Ružín.
Po dostatočnom čase na rozhľad sa vrátime na vrchol a čaká nás nepríjemný, strmý zostup. Sotva znateľným chodníčkom prejdeme na pravú stranu svahu a klesajúcim traverzom prídeme až k hrebeňovej hrane doliny, kde sú ešte dve pekné skalné vyhliadky. Cúvneme trocha od hrany, ale budeme sa jej po pravej ruke ešte chvíľu držať. Čaká nás nepríjemný, strmý úsek klesania nevýrazným chodníčkom cez veľmi pekný, bukový les s machovými poľami. Na hrane terénu sa však charakter lesa mení na klasický vysoký bukový les. Ním strmo, prakticky priamo nadol, až ku kraju hustého ihličnatého lesa, ktorý tvorí spodnú etáž svahu. Po nevýraznom chodníku ním zostupujeme už menej strmo, až vyjdeme na horný okraj lúk nad železničnou traťou. Tu doprava a popri vedení a kraji lesa v traverze až k hlboko zarezanej ceste. Zostúpime k nej, pokračujeme ňou doľava a prichádzame k trati. Prejdeme cez koľajnice a doprava popri nich prichádzame do cieľa, zastávke Malá Lodina (270 m, 4 h).
Hoci čistý čas túry je len okolo štyroch hodín, vzhľadom na množstvo zaujímavých výhľadov a rôznych skalných útvarov, stojacich za pozornosť, si na ňu treba vyčleniť aspoň o dve hodiny viac. Prevažne vedie po lesných chodníkoch bez značiek, ale aj priemerne orientačne zdatný človek by tu nemal mať ani najmenší problém. Z tohoto pohľadu je najnáročnejší zostup do Malej Lodiny, ani pri odklonení od opísanej trasy sa tu však vážne zablúdiť príliš nedá, spoľahlivým ohraničením je železničná trať. Problémy môžu nastať akurát pri zostupe do strmých skalných svahov, stien a veží na Bokšove a menšej Holici, ktoré však nie sú nutné a bežným turistom ich vonkoncom neodporúčam.
