Trasa: Oravská Polhora, Slaná Voda (750 m) - Hviezdoslavova horáreň na Rovniach (870 m) - Babia hora (1 723 m) - sedlo Brána (przelec Brona - 1 408 m) - Malá Babia hora (1 517 m) - Pod Borkom (805 m) - Vonžovec (785 m) - Slaná Voda (750 m).
Značka: žltá, modrá, červená.
.
Pohorie: Oravské Beskydy.
Trvanie trasy: 7:15 h
Obtiažnosť: stredne náročná až náročná.
Mapa: VKÚ Harmanec č. 102 - Orava, Beskid Zywiecki, 1:50 000.
Prístup na začiatok trasy (pozri www.cp.sk):
Autobus SAD z Prešova do Ružomberka, Dolného Kubína, Námestova, Oravskej Polhory odtiaľ chodí bus na Slanú Vodu.
Vlak z Prešova cez Kysak do Kraľovian, odtiaľ do Tvrdošína. Odtiaľ autobusom smer Námestovo a Orav. Polhora.
Výstup na kráľa Oravy sa začína v rekreačnom stredisku Slaná Voda (750 m) neďaleko Oravskej Polhory. Je tu parkovisko a turistická chata. Napojíme sa na žltú značku a po pár metroch po asfaltke začíname výstup po upravenej Hviezdoslavovej aleji. Potom sa chodník spojí s modrou značkou a prichádza ku Hviezdoslavovej horárni na Rovniach (870 m, 45 min.).
Za horárňou ešte pár metrov spolu s modrou, ale vzápätí bočí naša žltá doľava, vchádza do lesa a po chodníku začína naberať výšku. Po čase prechádza po lávke cez potok Bystrá a začína sa najnáročnejšia časť výstupu. Lesná cesta prudko a tiahlo stúpa po riadne poznačených smrekových porastoch, na priesekoch sa otvárajú prvé výhľady. Náročné stúpanie vyvádza až na náznaky prvých poľán k odpočinkovému prístrešku.. Les sa znižuje, pribúda kosodrevina a čučoriedkové polia. Výstup sa pomaličky zmierňuje, terén sa otvára a ponúkajú sa nádherné scenérie okolia i ďalekých výhľadov. Chodník sa stáča doprava a v mierne stúpajúcom traverze prichádza k zrubu na Rabčickej holi s upraveným prameňom vody. Skalnatý chodník napokon prichádza ku hranici s Poľskom, stáča sa doľava a priesekom cez kosodrevinu, strmo po skalných schodoch stúpa až na alpínske lúky od vrcholom. Už miernejším výstupom napokon dosahuje skalnatý vrchol Babej hory (1 725 m, 3:10 h).
Babia hora je vysunutá poriadne na sever a podľa toho vyzerá aj výhľad. Tatry od Belianskych až po Roháče vidíme z „opačnej“ strany, než sme bežne zvyknutí, do Poľska je vidieť naširoko - ďaleko, rovnako tak aj prakticky celú Oravu s dominantným Chočom a lesklou hladinou Oravskej priehrady. Napokon, smerom na západ vidno vrcholy Oravských a Kysuckých Beskýd, ako aj moravských pohorí. Zaujímavá je aj geomorfológia Babej hory, ktorá bola zaľadnená horským ľadovcom na oboch stranách, no najmä na severnej, poľskej. Podľa toho aj vyzerá, sú tu skalnaté, strmé podseknuté svahy s množstvom kamenných polí a skalných zrubov.
Pokračujeme doľava po modro značenej hrebeňovke, Priamo pred sebou máme úsek, ktorý nás čaká. Hneď zo začiatku chodník prudšie klesá, vstupuje do kosodreviny a pomerne úzkym chodníkom stráca výšku. Práve z týchto úsekov sú veľmi zaujímavé a rešpekt vzbudzujúce pohľady na poľskú stranu Babej hory. Keďže vedie náš chodník po hranici, problematickejšie než terén je miestami uhýbanie početným davom poľských turistov. Objavujú sa náznaky nízkeho lesa a chodník napokon zostupuje až do sedla Brána (przelec Brona, 1 408 m, 4:45 h). Pokračujeme ďalej hrebeňom, vystúpime na blízku nevýraznú kótu, pár metrov klesneme a vo veľmi peknom prostredí opäť nenáročne stúpame až na vrchol Malej Babej hory (1 517 m, 5:05 h).
Tu opustíme hlavný hrebeň a po červenej značke začíname smerom doľava zostup. Spočiatku vedie hoľou s krásnymi výhľadmi, onedlho však vchádza do lesa a začína sa nepríjemný, strmý a sústavný zostup. Vo vysokom smrekovom lese značka kopíruje staršie cesty, niekoľkokrát mení smer a míňa pár rúbanísk. Napokon prichádza až k pramenným tokom potoka Vonžovec, stáča sa doľava a postupne stráca na strmosti. Pokračujeme lesnou cestou popri čoraz mohutnejšom potoku, až v otvorenom teréne prichádzame k rázcestiu a horárni Pod Borkom (805 m, 6:30 h). Odtiaľ už nenáročne, v peknom prostredí lesov a poľán prichádzame na začiatok asfaltovej cesty na rázcestí Vonžovec (785 m, 6:45 h). Pokračujeme po ceste, ktorá nás dovedie až na začiatok cesty na Slanej vode (750 m, 7:15 h).
Babia hore patrí k najkrajším slovenským horám. Výstup na ňu je zážitkom najmä na prelome leta a jesene, keď hýri farbami a ponúka krásne počasie. Náročný je tu najmä výškový rozdiel, takmer tisíc výškových metrov nahor i nadol, pričom najťažšie a poriadne strmé sú stredné úseky v lese. Na vrchole takmer vždy fúka poriadny vietor, klíma na Babej hore je mimoriadne drsná a chladná. Tomu treba prispôsobiť aj výstroj.
Fotografie k článku sú od môjho horského súputnika Ďura Havrilu, ktorému za ne ďakujem.
