Sobota, 20. apríl 2024
Meniny má Marcel | zajtra Ervín

Prázdninový tip na výlet: Krakova hoľa

Krakova hoľa (1 752 m) predstavuje rozložitý masív v rázsoche, ktorý vybieha na sever z hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. V jej útrobách medzi Demänovskou a Jánskou dolinou sa nachádzajú najväčšie jaskynné systémy v SR. Samotný vrchol hory ponúka jedinečný, kruhový rozhľad, jeden z najlepších a najobsiahlejších na Slovensku vôbec

Trasa: Demänovská jaskyňa Slobody (820 m) - sedlo Machnatô (1 450 m) - Pod Krakovou hoľou (1 700 n) - Krakova hoľa (1 725 m) - Pod Krakovou hoľou (1 700 n) - Kosienky (1 640 m) - sedlo Javorie (1 487 m) - Krčahovo (1 060 m) - Lúčky (920 m) - Demänovská jaskyňa Slobody (820 m).

Značka: modrá 2709, žltá 8620, červená 0861, zelená 5426.

Pohorie: Nízke Tatry.

Trvanie trasy: 5:20 h.

Obtiažnosť: náročná

Mapa: VKÚ Harmanec č. 122 - Nízke Tatry, Chopok 1:50 000

Prístup na začiatok trasy (pozri www.cp.sk):

Autobus SAD z Prešova do Liptovského Mikuláša, odtiaľ do Demänovskej doliny (zastávka Jaskyňa Slobody).

Vlak z Prešova do Lipt. Mikuláša, odtiaľ busom do Demänovskej doliny (zastávka Jaskyňa Slobody).

Túra sa začína pri orientácii Demänovská jaskyňa Slobody (820 m). Tu sa napojíme na modrú značku, po ktorej míňame vstupný areál jaskyne a hneď nad ním začíname stúpanie v serpentínach, ktoré pravidelne, relatívne pohodlne ukrajujú z veľmi strmého svahu. Les občas spestrujú aj skalné útvary a spätne aj prvé ohľady na opačnú stranu doliny, na vrchol Sinej. Chodník sa dostane na nevýrazný hrebienok v lese, stúpanie už nie je také strmé, až napokon vychádza v strmšom úseku, opäť po serpentínach do redšieho lesa a potom na holé úbočia pod skalnatým vrcholom Pustia. Chodník sa zvrtne doprava a nasleduje nádherný úsek stúpavého traverzu s príkrom svahu popod hrebeň s výbornými výhľadmi na skupinu Chopku, Derešov, ako aj rázsochu Bôrov a Sinej. Chodník napokon vychádza až na skalnatý hrebeň, odkiaľ sa prvýkrát otvára aj sever, ktorému dominujú Západné Tatry. Značka prejde na druhú stranu hrebeňa a klesne do dôležitého, zalesneného sedla Machnatô (1 450 m, 2 h).
Pokračujeme lesom nahor, ten však čoskoro redne a začína pribúdať kosodreviny. Chodník sa ňou miestami dosť ťažko prediera, vystupuje na nevýrazný hrebienok a stáča sa doprava, mierne klesajúc. Les sa otvorí a po ľavej ruke sa ukáže vrcholová hlava Krakovej hole. Dostávame sa k nej oblúkom po bočnom ramene, ktoré nás napokon dovedie až na rázcestie Pod Krakovou hoľou (1 700 m, 3 h). Tu doľava a už len miernejším stúpaním cez bujné polia kosodreviny na holú vrcholovú plošinku Krakovej hole (1 725 m, 3:10 h). Ak máte šťastie na počasie, nepochybne sa tu zdržíte, lebo scenéria je jednoducho úžasná. Za dobrej viditeľnosti na západe začína od moravských hôr cez Fatry, dominantnú Babiu horu na severe, až po pásový panoramatický pohľad na Tatry. Blízko sú Chočské vrchy a pochopiteľne, zvlnené more hrebeňov Nízkych Tatier.
Z vrcholu sa vrátime na križovatku a pokračujeme z nej nadol po modrej značke, ktorá klesá po lúčnato-kosodrevinovom svahu do sedla Kosienky (1 640 m, 3:25 h). Odtiaľ už pokračujeme po žltej, ktorá sa stáča doprava a v traverze, neskôr serpentínach klesá pomerne prudko do lesa. Napokon sa stočí rovno nadol a dosahuje malé, lúčnaté sedielko Javorie (1 487 m, 3:45 h).
Tu pokračujeme po červenej značke nadol. Chodník, miestami upravený kamením, rovnomerne klesá hustým lesom, prekračuje potok a v oblúku doprava prichádza na otvorenú rúbaň, na jej dolnom konci je križovatka Krčahovo (1 060 m, 4:30 h). Tu už po zelenej značke po chodníku, ktorý stúpa nad potok doľava, pár metrov nahor, potom však opäť nadol. Cesta sa rozširuje, vychádza na polianky a k prvým chatám. Napokon už po pevnej ceste prichádza k rázcestiu Lúčky (920 m, 4:50 h). Odtiaľ doprava, už o asfaltke, absolvujeme záverečné klesanie späť na štart trasy, k smerovníku a parkovisku Demänovská jaskyňa Slobody (820 m, 5:20 h).

Fotografie z tejto túry síce pochádzajú zo zimy, ale aj letný a najmä jesenný výstup má ohromné čaro. Zradný môže byť za hmlistého počasia na orientáciu v poliach kosodreviny. V zime, keď je veľa snehu, sa stáva najmä medzi sedlom Machnatô a Krakovou hoľou fyzicky aj orientačne veľmi náročným prebíjaním sa cez kosodrevinu s otrockým prešliapavaním vysokého snehu.

Krakova hoľa (najvyššia vpravo) od Ďumbiera
Skalky pod Pustím
Chopok ako na dlani
Strmé svahy pod hrebeňom Pustia
Na Pustí
Poludnica a Západné Tatry sponad sedla Machnatô
Siná sponad Machnatého
Hlava Krakovej hole
Východná časť Nízkych Tatier z vrcholu
Skupina Ďumbiera z vrcholu
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK