Vyzerajú často atraktívne a u mnohých vyvolávajú snáď i závisť. Usudzujem to i z prvých žiadostí o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. Na stole máme už celý rad žiadostí o informáciu, koľkokrát, kam a za akým účelom cestujú pracovníci mesta, tak v rámci republiky, ako aj do zahraničia. Žiadané sú dokonca prehľady ciest od roku 1990. Priznám sa, že ešte neviem, ako sa vyrovnáme s napĺňaním litery zákona v prípadoch, keď sa po nás žiadajú informácie z obdobia pred platnosťou zákona. Netrpezlivo čakáme, kedy bude niekto žiadať údaje z roku 1941, alebo z predminulého storočia. Spomínaný zákon totiž takéto prípady nerieši.
Na chvíľu sa však vrátim ešte k ostatnej ceste do Anglicka, z ktorej som sa vrátil len v pondelok minulého týždňa. Aj keď to pre mnohých bude vyznievať ako podliezanie, na každom kroku, pri každej návšteve a rokovaniach som intenzívne myslel na naše mesto a jeho občanov. Možno nie vždy tak, ako by si mnohí želali. Určite ale úprimne. Myslel som na vás pri prehliadkach miest zrovnateľných veľkosťou s Prešovom. Veľmi som si všímal stav ciest a chodníkov, čistotu a poriadok, úroveň verejnej dopravy, ale aj plynulosť osobnej dopravy v Boltone, Lancestri, Manchestri, Bury, ale aj vo veľkomeste Londýn. A verte, mal som chuť každého nespokojenca poslať tam, aby sa na vlastné oči presvedčil ako vyzerá to, čo dávajú mnohí za príklad ľuďom starajúcim sa o chod Prešova. Nikdy som si nemyslel a ani teraz si nemyslím, že toto má ospravedlniť prípadné neduhy v našom meste. Na druhej strane viem, že spomenuté mestá vo vyspelom Anglicku disponujú určite vyššími finančnými prostriedkami na zabezpečovanie funkčnosti miest. Napriek tomu sú tam ulice plné odpadkov, napriek tomu tam "sprejeri" zastriekavajú čo sa len dá, napriek tomu tam na semaforoch stoja rady a autobusy mestskej dopravy, aj keď často úplne prázdne vŕzgajú ako u nás žiaden. Pri cenách za dopravu, ktoré by každému občanovi mesta zatočili hlavu.
PROSTRIEDOK MIERY SPOKOJNOSTI
My ale žijeme tu a porovnávanie s cudzím svetom nám môže slúžiť len ako prostriedok na stanovenie akejsi miery spokojnosti, alebo nespokojnosti. Jedno je ale isté. Nikde na svete nežijú ľudia bez problémov. Hoci tie naše vlastné, ale aj ich vlastné sú pre nás a pre nich vždy najväčšie. A z problémov sa dá vyhrabať nie tým, že budeme fňukať, alebo z nich niekoho viniť, ale tým, že ich budeme identifikovať, že ich zatriedime podľa naliehavosti a postupne ich budeme riešiť.
Asi nebudem ďaleko od pravdy, keď za dominantný problém v meste a okolí označím nedostatok pracovných príležitostí. Mnohým v tejto súvislosti istotne spôsobila sklamanie správa o tom, že známa nemecká automobilka BMW sa rozhodla neprísť na Slovensko, teda ani do Prešova. Nechcem sa tváriť, že som takúto správu očakával, pretože by sa ma mnohí mohli opýtať, prečo som sa vôbec do tejto aktivity angažoval. Prijal som ju však pokojne preto, že poznám štatistiky úspešnosti pri uchádzaní sa o investície. Pre vašu informovanosť, za mimoriadne úspešnú sa považuje účinnosť 10 perc., teda ak vyjde jeden z desiatich oslovených. Priemerne sa ale úspešnosť pohybuje na úrovni 3 až 4 perc. Čo znamená, že ak chceme mať istotu úspešnosti aspoň jedného, musíme osloviť 25 až 33 potenciálnych investorov. Teda musíme tvrdo pracovať, pripravovať územie a podmienky a samozrejme veriť, že nie je koniec všetkým dňom. Lebo spoliehať sa v tejto veci na kohosi iného by bolo nezodpovednosťou.
KRITIKA PRE SEBAREFLEXIU ?
Mnohí iste zaregistrovali, že sme za účelom vytvárania pracovných príležitostí v regióne začali spolupracovať s Košicami a susedným krajom. Ide o iniciatívu, ktorej cieľom je hľadať skutočne príťažlivé lokality a atraktívne podmienky pre investorov na miestach, ktoré sú ľahko dostupné občanom susediacich miest i priestoru medzi nimi. Dnes ešte nie je možné prognózovať úspešnosť tejto iniciatívy, ani určiť miesta, s ktorými sa dá uvažovať. Preto je treba spomenutú aktivitu chápať ako ďalší krok pri hľadaní východísk z danej situácie.
Vo Večerníku som sa dočítal, že na podujatí organizovanom Prešovským občianskym fórom poslanec MsZ Ing. E. Blicha na adresu rozpočtu mesta vyslovil nasledujúce vety: "Nie je to bohatý rozpočet, je to skôr chudobný rozpočet". "Také mesto, ako je Prešov by si zaslúžilo pomerne lepší rozpočet. Samozrejme, tí kompetentní, ktorí sú pri kormidle mesta by sa mali starať o to, aby skutočne sem prišlo viacej miliónov." Keďže sa považujem za kompetentného a kormidelníka mesta, nemôžem nereagovať. Dalo by sa aj otázkou: "Koľko peňazí do mesta prišlo v čase, keď Ing. E. Blicha bol prednostom Okresného úradu v Prešove ako funkcionár vládnej politickej strany?" Či už zabudol na vlastnú iniciatívu, na základe ktorej boli rozostavané telocvične na sídliskách prevedené do jeho kompetencie s prísľubom, že zabezpečí prostriedky na ich dostavbu? Kde sú? Či si už nepamätá, ako bola politicky brzdená výstavba cestnej siete v našom meste? Dnes vidí, že síce nie cez rozpočet mesta, ale do mesta prišli desiatky miliónov na výstavbu bytov, prichádza a príde niekoľko sto miliónov Sk do ciest. Do pŕs sa biť v záujme mesta je jedna vec, prispievať k jeho reálnemu rozvoju stále, ale zvlášť vtedy, keď sú k tomu reálne možnosti a kompetencie, je vec iná. Pán Ing. E. Blicha v rokoch svojho pôsobenia na Okresnom úrade dostal šancu, v prospech mesta ju nevyužil.
Patrilo by sa reagovať i na druhého diskutujúceho, poslanca MsZ PhDr. I. Benku. Z jeho vystúpenia ma zaujalo konštatovanie: "Mesto by malo ako právnická osoba vystúpiť s podnikateľskou činnosťou. Prešov nepodniká, nerobí nič." Každému, kto by mal pokušenie stotožniť sa s názormi PhDr. I. Benku odporúčam, aby sa oboznámil s poslaním mesta, ktoré definuje zákon. A to, či sa v Prešove nerobí nič, nech posúdi občan.
Kritiku považujem za prostriedok pre sebareflexiu. Za inšpiráciu pre prehodnotenie vlastného konania. Musí to však byť kritika v pravom slova zmysle, opretá o fakty a naznačujúca východiská. Žiaľ, tú ktorá odznela minulú stredu v hoteli Senátor, nie je možné využiť na zlepšenie podmienok života v meste Prešov.
