Utorok, 19. marec 2024
Meniny má Jozef | zajtra Víťazoslav, Klaudius

História mesta - Pred získaním mestských výsad

Nepretržité osídlenie územia mesta slovanským obyvateľstvom siaha približne do 8. storočia. Na mieste Prešova boli objavené sídliská poľnohospodárskeho charakteru s pomerne vyspelou hmotnou kultúrou na oboch brehoch rieky Torysy.

O pôvodnosti slovenského obyvateľstva svedčí o. i. skutočnosť, že táto časť mesta po celý stredovek i neskôr niesla meno, poukazujúce na (pôvodnú) národnosť jej obyvateľov (Platea, Sclavorum, Windische, Gasse, Quartale Sclavorum).

Po príchode maďarských kmeňov a začlenení tohoto územia do vznikajúceho uhorského štátu prišlo aj do okolia Prešova nové obyvateľstvo: Maďari a ich spojenci, vojensko-strážne družiny ázijských etník. Panovníci ich usadzovali v pohraničných oblastiach, kde zakladali strážne osady a pevnosti na obranu krajiny pred útokmi nepriateľov. Keď v nasledujúcich storočiach stratili strážcovia svoju funkciu, splynuli postupne s domácim slovenským, príp. maďarským roľníckym obyvateľstvom.

Tak ako na Spiš či do Sedmohradska, aj na územie Šariša prišli pravdepodobne už v druhej polovici 12. st. prví prisťahovalci z Nemecka. V stredovekom Uhorsku ich nazývali Sasmi, tak, ako aj neskorších kolonistov, čo však neznamená, že pochádzali so Saska (v skutočnosti prišli z rôznych nemeckých krajín od Flámska až po Sliezko).

Pre Prešov bol však významnejší nový prílev nemeckých kolonistov v polovici 13. storočia, ktorých kráľ Belo IV. (vládol v r. 1235-70) pozval po tatárskom vpáde do krajiny. Sasi mali vďaka rozsiahlym výsadám, ktorými ich panovníci obdarovali, veľký podiel na vzniku a rozvoji stredovekých miest. V Prešove sa Nemci usadili západne od slovenskej osady, na terase nad riekou Torysou, na mieste neskoršieho námestia.

Významným predpokladom rozvoja tunajšej trhovej osady na stredoveké mesto bola jej výhodná geografická poloha na starobylej obchodnej ceste, vedúcej z juhu z Potisia územím Šariša ďalej na sever. Tá sa práve neďaleko Prešova rozvetvovala na niekoľko smerov: na Branisko a ďalej na Spiš, cez Bardejov a Duklu do Haliče a cez Plaveč do Poľska.

Prvá písomná správa o Prešove pochádza zo 7. novembra 1247 a je ňou listina kráľa Belu IV. Panovník v nej reaguje na sťažnosť cistercitských mníchov z Bardejova, obviňujúcich prešovských Nemcov z toho, že odstránili hraničné kamene ich pozemkov a nahradili ich falošnými. V texte je osada Prešov uvedená pod menom "Epuries". Je to latinizovaná podoba maďarského názvu Eperjes. Starší maďarskí historici sa domnievali, že názov Eperjes bol odvodený od slova eper (jahoda). O vzniku tohto mena, aj keď iste nie historicky verne, hovoria dve stredoveké legendy. Podľa prvej dal na pustatine na mieste Prešova postaviť hrádok zemepán z Fintíc. Dôvodom bolo veľké množstvo jahôd, rastúcich na tomto mieste, ktoré veľmi obľubovala jeho manželka. Od nich vraj dostal meno hrádok i neskoršie mesto.

Známejšia je druhá povesť. Jej dej sa odohráva v prvej polovici 12. storočia, keď sa v tomto kraji zdržiaval kráľ Belo II. Slepý (vládol v r. 1131-1141) počas prenasledovania svojho synovca Boriča, obvineného zo zrady. Podľa nej sa kráľ raz stratil svojmu sprievodu a pretože cestu nájsť sám nebol schopný, smäd a hlad zaháňal jahodami, ktoré rástli všade v hojnom množstve. Keď ho potom večer našli rytieri, rozhodol sa na pamiatku tejto udalosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd. Samozrejme, ani jedna z legiend nie je písomne doložená a všeobecné používanie maďarského miestneho názvu od raného stredoveku poukazuje skôr na prítomnosť a početnosť tohto etnika v Prešove a okolí.

Niektorí starší autori uvádzajú (rovnako bez zmienky v historických prameňoch) aj prvý nemecký názov Prešova - Langdorf (Dlhá ves). Podľa tradície takto pre jej tvar pomenovali slovenskú osadu prví saskí kolonisti. Čoskoro však i oni prevzali už existujúce pomenovanie v podobe Eperies. Od neho sú utvorené takisto latinské podoby mena mesta: Epuries, Eperiessinum, Aperiascinum, Fragopolis.

Slovenský názov pôvodnej osady nie je známy a pomenovanie Prešov sa v písomných pamiatkach objavuje až od 16. storočia. Ako však uvádza prof. F. Uličný v knihe Dejiny osídlenia Šariša, názov Eperies (Eperyes) bol len maďarským variantom, resp. paralelou pôvodného slovenského názvu koreniaceho v mene Preš.

Slovenský názov nepretržite používalo okolité slovenské obyvateľstvo a prostredníctvom obchodníkov, vojakov a iných sa rozšíril aj v Poľsku, odkiaľ sú známe aj najstaršie slovenské pomenovania mesta. Teda názov Prešova nekorení v maďarskom slove eper (jahoda), ako sa mylne domnievali starší maďarskí historici, ale v slovanskom mene Preš.

Ďalšia správa o Prešove pochádza z roku 1248. Hovorí sa v nej o prešovských Sasoch (Saxones de Eperies), ktorým kráľ Belo IV. daroval zem, patriacu kedysi zemanom Bathovi a Innemu. Už v polovici 13. storočia disponovali tunajší nemeckí prisťahovalci viacerými privilégiami, čo ich odlišovalo od domáceho obyvateľstva. V tomto období bol Prešov ešte poddanskou dedinou, patriacou k panstvu hradu Šariš. Jej obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, a vďaka výhodnej polohe aj obchodom a remeslami. Ich postavenie sa od základu zmenilo po získaní rozsiahlych mestských privilégií, ktoré 28. januára 1299 udelil Sasom z Prešova, Sabinova a Veľkého Šariša kráľ Ondrej III. (vládol v r. 1290-1301). Okrem poskytnutia výsad, všeobecne platných u spišských Nemcov, boli obyvatelia všetkých troch miest oslobodení od akýchkoľvek poplatkov a naturálnych dávok šarišským županom a kráľovským kapitánom Šarišského hradu, boli vyňatí spod ich súdnej právomoci a zbavení povinnosti služby v kráľovskom vojsku. Kráľ im zaručoval ochranu pred požiadavkami a násilnosťami okolitých šľachticov a potvrdil všetky skôr udelené výsady. Za to boli všetky tri mestá povinné odvádzať spoločnú ročnú daň stopäťdesiat mariek striebra. Tieto výsady mali v dejinách Prešova mimoriadne veľký význam, pretože ho politicky i právne vyčlenili spomedzi susedných obcí a spolu s neskoršími privilégiami umožnili od začiatku nasledujúceho storočia jeho vývin ako slobodného kráľovského mesta. Pre ďalší vývoj mesta bola významná skutočnosť, že privilégia boli síce udelené Nemcom, vzťahovali sa však aj na ostatné (slovenské a maďarské) obyvateľstvo.

Súvisiace články
17.7.2006 História mesta - Tri erby Prešova 17.7.2006 História mesta - Prešov v rokoch 1918 - 1945 17.7.2006 História mesta - Atény nad Torysou (1848 - 1918) 17.7.2006 História mesta - Znovuzrodenie (1711 - 1848) 17.7.2006 História mesta - Vo víre mocenských zápasov (1526 - 1710) 17.7.2006 História mesta - Stredoveké mesto (do roku 1526) 17.7.2006 História mesta - Slovania 17.7.2006 História mesta - Na prahu nového letopočtu 17.7.2006 História mesta - Prvé osídlenie územia mesta a jeho okolia
Mohlo by Vás zaujímať
V Prešove sa začína jarné upratovanie
V rámci jarného upratovania bude v Prešove pristavených spolu 122 kusov veľkoobjemových kontajnerov. Prvý cyklus jarného upratovania sa začína 3. apríla 2024.
Prešov podporí zber kuchynského odpadu
Všetky prešovské domácnosti dostanú od mesta špeciálne vedierka na zber biologického kuchynského odpadu. Prešov chce takto podporiť triedenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu od zmesového komunálneho odpadu. Distribúcia 10-litrových vedierok začne už koncom februára.
Mesto Prešov upozorňuje na zákaz umiestňovania nelegálnych reklamných bannerov a plagátov
Mesto Prešov žiada fyzické a právnické osoby, ktoré bez povolenia umiestňujú rôzne typy reklamných pútačov na území mesta Prešov, aby ich bezodkladne odstránili. Za nelegálne umiestňovanie reklamných bannerov a plagátov na území mesta Prešov môže byť zodpovednej osobe uložená pokuta.
Prešovská radnica bude svietiť v pestrých farbách
V posledný februárový deň si každoročne pripomíname Medzinárodný deň zriedkavých chorôb. Prešovská radnica a budova Mestskej galérie Caraffka budú preto 29. februára 2024 svietiť v pestrých farbách.
O dotáciu pre kultúru, šport a sociálnu oblasť môžete požiadať do 1. marca 2024
Mesto Prešov zverejňuje výzvu na poskytnutie dotácií v oblasti kultúry, športu a v sociálnej oblasti. O dotáciu pre kultúru, šport a sociálnu oblasť môžete požiadať do 1. marca 2024 (vrátane).
Prešovčania sa dočkajú nového mosta s cyklochodníkmi
V Prešove sa čoskoro odštartuje dlho očakávaná rekonštrukcia mosta na Lesíku delostrelcov. Do investičnej akcie sa v spolupráci púšťajú Prešovský samosprávny kraj ako správca mostného objektu a mesto Prešov, ktoré spravuje priľahlé lávky pre peších. Pôvodnú stavbu zo 60-tych rokoch nahradí nová moderná konštrukcia pre automobily, cyklistov i peších.
Navrhnite pamätihodnosť mesta Prešov na vybranú tému
Mesto Prešov vyhlasuje v súlade so Všeobecne záväzným nariadením mesta Prešov č. 2/2013 o evidencii pamätihodností mesta Prešov v znení Všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov č.1/2016
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK