PIS: aktuálne informácie o meste, radnici a spoločenských, kultúrnych a športových akciach v regióne

https://www.pis.sk/clanok/3997/tip_na_vylet-kujavy.html

Tip na výlet: Kujavy

Kujavy predstavujú v centrálnej časti Slanských vrchov jedinečný geomorfologický fenomén. Ide o pozostatok masívnej svahovej deštrukcie a zosuvu v bočnej rázsoche vrchu Čierna hora. Mrazové zvetrávanie a erózia umožnili vznik unikátneho, rozsiahleho skalného poľa, porasteného riedkym lesom a množstvom machov a lišajníkov, umiestneného v izolovanom, hlbokom kotli medzi dvomi strmými, skalnatými hrebeňmi.

Trasa: Zlatá Baňa, dolný koniec (560 m) - Kujavy (cca 780 m) - Zlatá Baňa, dolný koniec (560 m)

Značka: neznačená.

Pohorie: Slanské vrchy

Trvanie trasy: 2 hodiny (s prehliadkou Kujáv).

Obtiažnosť: mierne náročná, orientácie bez značiek

Mapa: VKÚ Harmanec č. 115 Slanské vrchy - Veľká Domaša.

Prístup na začiatok trasy: autobusom SAD z Prešova do Zlatej Bane, výstup na dolnom konci obce (zastávka Zlatá Baňa, polesie).

Túra sa začína na dolnom konci obce Zlatá Baňa, na zastávke polesie (560 m). Tu doľava k skládke dreva a na lesnú asfaltku, ktorá stúpa popri posledných budovách a postupne sa stáča doprava, do traverzu svahov nad obcou. Približne po desiatich minútach míňa po ľavej ruke oplotený vodný zdroj a pár metrov za ním bočí doľava (nahor) dobrá lesná cesta. Pustíme sa po nej, stále stúpajúc lesom. Naša cesta križuje vodorovnú, širokú lesnú zvážnicu a pokračuje ďalej nahor. Na viacerých miestach sú z nej odbočky, my sa však držíme „hlavnej cesty", ktorá sa postupne stáča doľava, pod hrebeňovú rázsochu Čiernej hory (jej vrchom vedie žltá značka) v okolí kóty 869,5 m. Napokon cesta stráca na výraznosti a prichádza už tesne pod strmé svahy spomínanej rázsochy. Vľavo pri ceste je starý nivelačný bod a nad ním sa už črtajú skaly spodného (východného) okraja Kujáv. Opustíme cestu a prichádzame k úpätiu rozsiahleho skalného poľa medzi dvomi hrebienkami, porasteného riedkym lesom pionierskych drevín a predovšetkým kobercami machu (30 min.).
Dostávame sa do členitého bludiska balvanov, ktoré od seba delia pukliny, ale aj širšie chodby, sú tu rôzne veľké priestory. Do neskorej jari tu býva sneh, v zime je celé pole zasypané snehom a keďže nevidno, čo pod ním je, pohyb sa tu vtedy vôbec neodporúča. Aj keď tu nie je sneh, treba patričnú opatrnosť, lebo pohyb na vratkých, často poriadne klzkých skalách býva zradný. Postupne, pomaly stúpame poľom, ktoré má poriadne divoký, miestami pralesný charakter až do plytkého sedielka medzi dvomi hrebeňmi. Na opačnej strane je najizolovanejšia časť Kujáv, kde sa v tieni a chlade drží firnový sneh často až do neskorej jari, čomu zodpovedajú aj chladnomilné a vlhkomilné rastliny. Tu odporúčame odbočiť doľava a vystúpať strmo po balvanmi posiatom svahu na vrchol hrebienka, ktorý uzatvára Kujavy z juhu. Má tri zaujímavé vrcholy (výška okolo 780 m), na ktorých sa dajú obdivovať krásne lesné divoké scenérie a ponúkajú sa aj čiastkové výhľady na zlatobanskú kotlinu s vencom hôr dookola.
Napokon po strmom hrebienku zostúpime späť nad miesto, kde sme začínali nástup do skalného poľa (1:35 h) a vraciame sa už známou cestou späť na začiatok trasy, do Zlatej Bane.
Táto vychádzka je skutočnou lahôdkou pre fajnšmekrov, ktorí čo-to vedia aj o geológii, geomorfológii, ale aj živej prírode. Aj bežného návštevníka však zrejme uchváti odľahlosť a izolovanosť miesta s drsnou, no minimálne poškodenou prírodou, čo je dnes v Slanských vrchoch pomaly raritou. Osobne som stretol dosť ľudí, ktorí po návšteve Kujáv hovorili o zvláštnom genius loci tohoto miesta. Skúste si ho vycítiť na vlastnej koži…
Ďalšie zaujímavosti a podrobnosti o Kujavách nájdete na adrese http://zlatabana.isomi.sk/index.asp

 
10.4.2008 | Pridal: Martin Belej | Tip na výlet | čítané: 11750 krát