Trasa: Šindliar (497 m) - Kopytovská dolina (560 m) - Vrátnica (775 m) - Komín - Červená skala (875 m) – Lačnov, kaplnka (820 m) - Lačnovská sedlo (859 m) - sedlo Na zákrute (765 m) - Kopytovská dolina (560 m) - Šindliar (497 m).
Značka: žltá 8707, neznačená, žltá 8714, červená 0902, zelená 5704.
Pohorie: Branisko.
Trvanie trasy: 4:15 h.
Obtiažnosť: stredne náročná, vzhľadom na strmé stúpanie do Vrátnice a úseky bez značky.
Mapa: VKÚ Harmanec č. 115 Šarišská vrchovina - Branisko.
Prístup na začiatok trasy: autobusom z Prešova do Šindliara.
Túra sa začína na autobusovej zastávke v Šindliari (497 m). Tu prejdeme cez potok a napojíme na žltú značku, ktorá vedie hore ulicou pomedzi domami. Pri posledných domoch bočí doľava nahor, my však pokračujeme cestou popri potoku až k prvým chatám, za ktorými cesta prichádza na rázcestie a ku smerovníku Kopytovská dolina (560 m, 25 min.), kde sa napojíme na žltú značku. Po nej ešte asi desať minút pokračujeme cestou hore dolinou, potom značka bočí doprava cez potok k chatám (nie najšťastnejšia smerovka na strome) a poza ne mierne stúpa, kopírujúc úpätie svahu. Napokon prichádza ku studničke vľavo a tu sa prudko stáča doprava, takmer do protismeru. Takmer okamžite začína prudko stúpať po chodníku lesom, miestami priamo po spádnici. Na relatívne krátkom úseku prekonáva dvestometrový výškový rozdiel, až konečne vychádza do zalesneného sedla Vrátnica (775 m, 1:15 h) na hrebeni Červenej skaly. Priamo pred nami je veža a skalné okno Vrátnica (podrobnejšie viď Tip na výlet zo 14. 6. 2007).
Tu opustíme značku a vydáme sa priamo od smerovníka doľava strmo nahor, po viditeľnom chodníčku k blízkemu skalnému bloku. Ten obchádzame zľava a čochvíľa prichádzame k portálu upravenej jaskyne Komín. Je to kultové, často navštevované miesto prešovských vandrákov, trampov i turistov, čo je vidno aj na jeho vzhľade. Jaskyňa je pomerne priestranná, chodba dozadu mierne stúpa a končí sa hladkou stienkou.
Po prehliadke pokračujeme popri stene nahor, obchádzame skalný blok doprava a vraciame sa oblúkom až na jeho vrchol s vyhliadkou. Za dobrého počasia je odtiaľ krásne vidno Tatry, Levočské vrchy a severnú časť Braniska s dominantnou Smrekovicou oproti. Vrátime sa k chodníčku a ten nás vedie hrebeňom, alebo pár metrov pod ním vpravo, na hlavný vrchol Červenej skaly (875 m, 1:35 h) s dvomi vyhliadkami a triangulačnou tyčou. Pohľady sú podobné ako sponad Komína. Chodníček naďalej pokračujeme skalnatým, zalesneným hrebeňom a ešte raz vystúpi na poslednú vyhliadku, odkiaľ sa však už otvárajú pohľady na svahy pohoria Bachureň s blízkou Magurou. Ďalej stále hrebeňom, prípadne tesne pod ním, až sa chodníček zvýrazní a prichádza do hustejšieho lesa. Sprava zdola sa pripojí stará lesná cesta a vychádzame do otvoreného lúčnatého terénu nad horskou dedinkou Lačnov. Držíme sa skôr vľavo, neklesáme. Je tu viacero ciest, nie je však až také orientačne náročné po približne 400 metroch trafiť ku kaplnke nad Lačnovom (820 m, 2:10 h) pod rozložitými stráňami Magury.
Tu sa napojíme na červenú značku a pokračujeme ňou doľava, zvlnenými lúkami s peknými krajinnými scenériami i výhľadmi vystúpame až do dôležitého Lačnovského sedla (859 m, 2:40). To tvorí prirodzenú hranicu medzi regiónmi Spiša na západe a Šariša na východe, ako aj pohorí Branisko na juhu a Bachureň na severe. Okrem toho, aj odtiaľ sa za dobrej viditeľnosti ponúka pekný pohľad na zubaté Tatry.
Pokračujeme doľava, po zelenej značke, ktorá vedie po dobrej ceste do lesa. Chvíľu stúpa, ale potom vo zvlnenom teréne prevažne klesá, kopírujúc hlavný hrebeň Braniska. Vcelku pohodový úsek sa končí v zalesnenom sedle Na zákrute (765 m, 3:10 h), tesne pred ním je vľavo pri ceste poľovnícka chata, ktorá slúži ako dobrý orientačný bod, keďže chýba smerovník. V najnižšom bode sedla opustíme značku, ktorá pokračuje hrebeňom a odbočíme doľava do výrazného, prudko klesajúceho úvozu. Cesta v oblúku schádza záverom Kopytovskej doliny, až zostúpi na križovatku lesných ciest a skládku dreva. Odtiaľ už miernejšie, popri potoku, dolu dolinou až k bývalému pionierskemu táboru, dnes areálu Ekoagrocamp. Pokračujeme po ceste až k miestu, kde sme bočili po žltej pod Vrátnicu a odtiaľ už známou trasou zo začiatku túry až späť do Šindliara (497 m, 4:15 h).
