"V družstvách sme na ME skončili piati, čo je podľa mňa veľmi pekný výsledok. Menej sa mi darilo vo dvojhre, mal som dosť nepriaznivý žreb a skončil už v druhom kole s poľským súperom. Vo štvorhre chlapcov sme skončili so Šeredom v osemfinále proti silnému juhoslovanskému páru, no a bronzovú medailu sme získali spoločne s Dunajskostredčankou Filistovou v miešanej štvorhre. Hrávame spoločne druhý rok," sumarizoval Ľ. Pištej svoje účinkovanie na šampionáte.
Nádejný stolný tenista má svoje skúsenosti už aj z mužskej kategórie, v minulom roku hrával Superligu za Sporiteľňu Bratislava, v nastávajúcom ročníku bude účinkovať v prvej slovenskej lige. Patrí ku úspešnej nastupujúcej generácii, ktorá sa dokáže na rozdiel od seniorských výberov presadiť aj na medzinárodnom fóre. "Myslím, že nie príliš lichotivé postavenie nášho mužského stolného tenisu súvisí aj s prístupom hráčov, ale predovšetkým s vytváranými podmienkami. Ak by som to porovnal trebárs s Nemeckom, tak je to na jasne nižšej úrovni. Odzrkadlilo sa to napríklad aj v poslednom ročníku medzinárodnej Superligy, kde slovenské kluby, Sporiteľňa, Rača a Malacky, obsadili tri posledné miesta," skonštatoval Ľ. Pištej. Nie príliš dobré finančné podmienky na Slovensku sa odzrkadľujú na fakte, že kluby nemajú peniaze na angažovanie zahraničných posíl a v konfrontácii s mnohými špičkovými hráčmi, účinkujúcimi najmä rakúskych a v českých kluboch, príliš šancí nemajú.
Nádejného slovenského reprezentanta pritiahol ku stolnému tenisu otec, sám doposiaľ aktívny hráč prešovského ŠKP. Spočiatku váhal medzi futbalom a stolným tenisom, napokon to vyhrala celuloidová loptička. Pod jeho odchod do Bratislavy sa podpísalo aj to, že otec Vladimír bol tak trochu personou non grata v prešovskej stolnotenisovej generalite, kde vznikol rozkol kvôli stolonotenisovej hale na Sídlisku III. Ľubomír má pred sebou sľubnú perspektívu, sám o svojich cieľoch hovorí: "Ešte na budúci rok som junior a na majstrovstvách Európy by som opäť chcel siahať po medailách vo viacerých kategóriach, najmä vo družstvách, hoci konkurencia bude silná. Potom bude mojim cieľom prepracovať sa do seniorskej špičky a reprezentácie."
Nemalé ambície dokumentujú aj Ľubove rebríčkové postavenia. V slovenskom juniorskom vedie pred svojim reprezentačným kolegom Šeredom, v mužskom sa pohybuje na začiatku tretej desiatky, bežne však konfrontuje svoje sily aj s najlepšími Slovákmi. "V európskom juniorskom rebríčku som približne tridsiaty, tridsiaty piaty, ale posuniem sa asi vyššie, lebo predo mnou sú viacerí hráči, ktorí v tejto vekovej kategórii končia a tak by som mal byť v prvej dvadsiatke."
