O hospodárení v budúcom roku je teda rozhodnuté. Rozpočet bude vyrovnaný - minieme toľko, na čo máme. Iste, v Prešove nič nového. Vedia to oceniť ekonómovia, bankári, kolegovia z iných miest, no pri tvorbe rozpočtu ide hlavne o Prešovčanov. O bezproblémový chod vecí, ktoré má mesto na starosti a ktoré si pri svojom fungovaní mnohí ani nevšimneme. Najdôležitejšie je nájsť mieru, pri ktorej by za potrebné služby občan zaplatil len nevyhnutné peniaze.
<b>Popularita za 2,40 Sk</b>
Z detstva si spomínam na príbeh kreslenej rozprávky. Dvaja "hospodári" sa pri jesennej oberačke jabĺk snažili dostať zo stromu aj posledné jablko, ktoré im zostalo na najvrchnejšom konári stromu. V snahe dostať aj posledný plod vynaložili neskutočné úsilie, prišli pri tom rebrík, stoličky, stôl… Jablko nakoniec dočiahli i keď im zostala spustošená domácnosť.
Poslanci Prešova minulý týždeň neschválili nové ceny za vývoz smetia v našom meste. Určite medzi nimi nebol nik, kto by nevedel, že smetie je treba pred každým domom vyzdvihnúť, vysypať do smetiarskeho auta, odviesť na našu starú skládku na Cemjate, tam ho natlačiť do veľkokapacitných áut a odviesť na skládku do Hanušoviec. Úmyselne opakujem slovo odviesť. Lebo smetie sa skutočne niekoľkými autami preváža, kým sa od občana dostane na miesto definitívneho uskladnenia. Autá pri tom najazdia tisíce kilometrov po Prešove ako aj medzi Prešovom a skládkou v Hanušovciach. Inak to nejde. Spotreba nafty je teda pri vývoze smetia jednou z rozhodujúcich položiek. Každý motorista vie, o koľko nám pohonné hmoty na posledný rok zdraželi.
Nikto iste nepochybuje, že smetie sa teda nedá vyvážať aj naďalej za rovnakú cenu ako vlani. Tento fakt nespochybnili ani poslanci mesta, ktorí hlasovali proti zvýšeniu ceny. Diskusia k tejto téme však pripomínala hru na to, kto viac myslí občana. Kto ho chce viac zachrániť pred zdražovaním, kto skôr ho vytrhne zo sociálnej biedy. Takáto hra vyznieva falošne, ak zoberieme do úvahy spasiteľské reči poslancov a sumy, ktoré v peňaženkách Prešovčanov zachránili. O aké peniaze vlastne z rodinného rozpočtu ide?
Rozmenené na drobné, a tým myslím naozaj na drobné, väčšine rodín v Prešove, ktoré bývajú v bytovkách, "zachránili" poslanci svojim rozhodnutím 2 koruny a 40 halierov mesačne. Majiteľom rodinných domov s výnimkou sociálne slabších dôchodcov "ušetrili" mesačne 8,40 Sk. Dôchodcov, ktorí vlastnia rodinné domy, sa týmto rozhodnutím podarilo "odbremeniť" od 3,30 Sk mesačne.
Iste mi dáte za pravdu, že 2,40 Sk mesačne nie je rozhodujúcou položkou v rozpočte rodiny. Prečo vlastne poslanci bojovali? Dôvod je jasný - chceli byť tými, ktorí sa pobijú za svojho voliča. Nie náhodou však v diskusii počas zastupiteľstva a ani na druhý deň v novinách títo poslanci nespomenuli sumy, ktoré občanovi ušetrili. V celej téme mohol občan počúvať a čítať len frázy o zlej finančnej situácii a o ich snahe pomôcť mu.
Prekáža mi falošnosť vytvárania si popularity takýmto spôsobom, ktorý sa v konečnom dôsledku obráti proti občanom. Je tomu tak aj v tomto prípade. V Prešove sa o vývoz smetia starajú Technické služby mesta Prešov. Peňaženku každej rodiny teda odľahčíme mesačne o drobné položky. Takýchto domácností je však v Prešove vyše 25 tisíc. Keď si to zrátame, Technickým službám bude na odvedenie ich práce, chýbať v rozpočte takmer 1,5 milióna korún.
Kde ich ako mestský podnik vezmú už nepovedal žiadny z poslancov hlasujúci proti nevyhnutnému zvýšeniu ceny za vývoz odpadu v Prešove.
Viem, že niektorí z poslancov si tento krok uvedomili. Populistická prezentácia mala však aj v tomto prípade vyššiu hodnotu nad zodpovednosťou za chod mesta.
Príbeh dvoch hospodárov, čo chcú dostať jablko z najvrchnejšieho konára mi vo svojej podstate pripomína rozhodovanie poslancov pri schvaľovaní cien za vývoz smetia. V snahe uchrániť od koruny navyše, spôsobili škody, ktorých následky môžu mať omnoho rozsiahlejšie rozmery.
Som presvedčený, že dobrý hospodár sa musí dívať na vec zo všetkých pohľadov a neísť len za jediným efektom, zvlášť keď ide o peniaze nás všetkých.
