Objavený keramický materiál bol taký osobitý, že viedol k vyčleneniu tzv. prešovského kultúrneho typu. Môžeme ho pravdepodobne spájať s počiatkami prítomnosti slovanského etnika v Karpatskej kotline.
Lokality Pod Bikošom a Kráľova hora odhalili osídlenie aj zo 6. až 8. storočia a potvrdzujú, že územie Prešova bolo po zmene letopočtu kontinuitne osídlené. Najdôležitejšie šarišské slovanské sídliská sa nachádzali v Prešove ako na križovatke ciest. V 9. - 10. storočí tú existovala roľnícko - remeselnícka osada. Črepy, ktoré tam boli nájdené, majú typické znaky slovanskej keramiky veľkomoravského obdobia (8. - 10. stor.). Zdobené boli zväzkami rytých vlnoviek v kombinácii s pruhmi obežných rýh.
Doterajšie výskumy objavili 7 osád zo slovanského obdobia a zdá sa, že Prešov mohol byť v danej dobe centrom slovanského kmeňového územného celku šarišského regiónu. Lokalita Pod Bikošom a Kráľova hora majú zachované kontinuitné osídlenie aj v poveľkomoravskom (10. - 11. st.) a ranostredovekom období (12. - 13. stor.).
Z periférnych zón Prešova v ranom stredoveku získal významné postavenie Solivar, kde pravdepodobne už pred 11. storočím existovala osada. Jej obyvatelia ťažili a spracuvávali soľ. Počiatky stredovekého Prešova sa spájajú s rozptýlenými osadami, ktoré ležali na terasách po oboch stranách Torysy. Z nich sa postupne formovalo budúce stredoveké mesto Prešov.