Smútok predovšetkým preto, že vyrovnávajúci gól sme inkasovali päť minút pred koncom stretnutia. A v takýchto prípadoch si mužstvo zvyčajne niečo vyčíta, hodnotí, že to, či ono sa dalo riešiť inak a podobne. Vrátiť sa ale nedá späť už nič." Tatranci zase až tak žialiť nemuseli, lebo v zložení v akom nastúpili, veľké šance sa im pravdupovediac nedávali. No a napokon, prešovský tím favorizovaných domácich zaskočil a šiel nečakane do vedenia gólom z pokutového kopu, ktorý bezpečne premenil práve náš spolubesedník Marek Petruš. "Moment pred penaltou prišiel po vydarenej kombinačnej akcii Šoltísa s Lelkešom. Nuž a po kolmej prihrávke v pokutovom území Ružomberčanov musel jeden z ich obrancov zatiahnuť "ručnú brzdu" a rozhodca zase ukázať na biely bod. Faul ako vyšitý na jedenástku." K lopte ste sa tradične v takýchto prípadoch postavili vy. Po koľký raz v sezóne? "Štvrtý raz a i na štvrtý pokus som sa nemýlil. Pozeral som na brankára Trabalíka, a keďže ten vopred žiadny pohyb nenaznačoval, napálil som prudko loptu k žrdi po jeho pravej strane." Tento moment dozaista šokoval nielen publikum pod Čebraďom, lež i mužstvo SCP. Ale asi nie nadlho? "Pochopiteľne, že hľadisko tlačilo svojich k vyrovnaniu. Tenže naša taktika bola účinná a až veľa sme domácim pri zakladaní, vlastne nakopávaní lôpt smerom do našej šestnástky nedovolili. Akurát škoda tej akcie tesne pred koncom..."