"Leteckou linkou z Prahy sme pristáli v Tunise a odtiaľ pokračovali do Sfaxu, mesta s asi 750 000 obyvateľmi, vzdialenom od tuniskej metropoly 330 kilometrov. Cesta autom nám trvala tri a pol hodiny."
Aké bolo privítanie v miestnom klube?
"V podstate žiadne. Prišli sme, odtrénovali od utorka do piatku štyri tréningové dávky. V sobotu sme mali voľno a v nedeľu bol na programe len ľahší tréningy. Z celého pobytu mám však zmiešané pocity. Organizačne náš pobyt nebol náležito zabezpečený. V Tunisku som bol i ďalším Slovákom Keszöcem. Obaja sme mali hrať v stredu za Sfax prípravný zápas. Zápas sa tam hral, ale lež oficiálny o Tuniský futbalový pohár. Takže hrať sme nemohli. Domov som sa i preto chcel vracať už v piatok, no keďže sa mi nepodarilo vybaviť letenky, musel som čakať do pondelka."
Vravíte o zmiešaných pocitoch z celého pobytu. Akí však boli "spoluhráči", akí tréneri?
"Nuž najviac zmiešané pocity som mal z trénera. Hlavným je tam nejaký Juhoslovan a má dvoch rodákov za asistentov. Všetci nás doslova od prvých chvíľ ignorovali. Vôbec nás nepredstavili, nepýtali sa na naše mená, ako keby sme boli vzduchom. Ešteže futbalisti Sfaxu boli celkom príjemní chlapci. Bolo jasne vidieť, že hlavný tréner má iné starosti a chystal mužstvo na pohárový duel. Zahrali sme si takto len na tréningu medzi sebou."
Keby ste mali porovnať úroveň tuniského a slovenského futbalu, ktorá z krajín by vyšla úspešnejšie?
"Tuniský futbal som nemal čas spoznať detailnejšie. Podľa toho, čo som sledoval nejaký zápas v tamojšej televízii i vychádzajúc z prejavu hráčov v Sfaxe, slovenský futbal je rozhodne na vyššej úrovni. Arabi nám v modelových zápas neprihrali, taktické myslenie u nich je slabé. Každý sa snaží hrať len na seba, útočiť a vykrytie priestoru, bránenie, to im jednoducho nevonia. Organizácia a herná disciplína sú dosť neznáme pojmy."
Súdiac podľa vašich slov ste sa na prípadnom angažmáne nedohodli...
"Nieže nedohodli, ale ani na takúto tému nedebatovali. Ak by záujem zo strany Sfaxu bol, všetko by dojednávali manažéri. Po prvých zisteniach v Tunisku som tušil, že z toho nič nebude. Nie som však z toho smutný. Obohatil som sa o ďalšie poznanie a získal ďalšie skúsenosti. Spoznal trochu arabský život, plný kontrastov, zmätkov v doprave, o "čistote" nehovoriac. Vydržal som to, šťastne sa vrátil a idem ďalej v službách Tatrana."