Pondelok, 29. apríl 2024
Meniny má Lea | zajtra Anastázia

Serafín najbližší k Bohu

Anjeli, nebeské duchovné bytosti alebo poslovia Boží. Tak ich najčastejšie poníma súčasný kresťanský svet. O ich existencii hovoria viaceré staroveké civilizácie, objavujú sa v Starom i Novom zákone, sú súčasťou mytológií a viacerých náboženstiev od východu až na západ. Po stáročia boli predmetom filozofických i religióznych úvah a debát, ktoré podnietili i vznik novej teologickej disciplíny – angelológie. „Čo teda podľa nej o anjeloch vieme?

Serafin 1.JPG

Podľa angelológie je každý anjel jedinečnou a samostatnou bytosťou a svojou dokonalosťou prevyšuje všetky viditeľné stvorenia. Je nesmrteľný (keďže nemá telo, nepodlieha zániku). Angelológia ďalej tvrdí, že moc anjela je veľká, ale nie je všemohúci – je viazaný Božou prozreteľnosťou. V 5. storočí Pseudodionýz Areopagita napísal prvú monografiu zameranú na anjelov a v nej tvrdí, že anjeli sa členia na deväť anjelských zborov a tvoria tri skupiny: 1) cherubíni, serafíni a tróni, 2) panstvá, mocnosti a sily, 3) kniežatá, archanjeli a anjeli. Toto členenie je najrozšírenejšie, ale nie je jediné. Napríklad podľa Tomáša Akvinského je každý anjel samostatným druhom a podľa Alberta Veľkého tvoria anjeli len jeden druh...“ (T. Hupka, 2008) Rozdielny pohľad je i na zobrazenie anjelov. Najrozšírenejšie stvárnenie zachytáva anjela ako dospelého muža oblečeného v rúchu a páliu, no postupne mu boli pridávané i ďalšie znaky a symboly (svätožiara, krídla, brnenie, rozmanité predmety), pod vplyvom religiozity sa menil výraz v jeho tvári, dokonca i jeho fyzická podoba. Tak napr. barokové umenie preslávilo zobrazenie anjela ako malého dieťaťa s krídlami, ktoré dodnes prevláda v sakrálnom i v svetskom umení (hoci nákresy a prvé stvárnenia tejto podoby vznikli už v 12. storočí).
V roku 1993 získala Šarišská galéria v Prešove darom do svojich zbierok subtílnu drevorezbu hlavičky anjela, ktorej datovanie bolo vymedzené rokmi 1720 – 1730. Dielo, na základe poskytnutých informácií súkromným zberateľom, pochádza z Prešova a evidentne bolo vzhľadom k svojmu výtvarnému a sochárskemu prevedeniu súčasťou výzdoby sakrálneho interiéru (oltárov, súsoší, iného mobiliára). Drevorezba bola spočiatku považovaná za dielo neznámeho renesančného rezbára, no na základe ďalšieho umelecko-historického výskumu sa autorstvo drevorezby začalo pripisovať (i keď s otáznikom) Františkovi Streciusovi, autorovi sochárskej výzdoby pôvodného dreveného oltára sv. Rodiny v kostole sv. Jozefa v Prešove (oltár bol zničený požiarom v roku 1870). V tom istom období sa upravil aj názov diela z Putti na Hlava anjela – Serafín.
Tak ako každé dielo, ktoré nesie v sebe znaky histórie, aj táto 19 cm vysoká polychrómovaná drevorezba vykazovala znaky poškodenia spôsobeného rokmi, ako i manipuláciou. Aby ju bolo možné zaradiť do výstavnej kolekcie, zverili sme ju do rúk odborného pracovníka galérie – konzervátora.
Vizuálna prehliadka stavu zbierkového predmetu ukázala, že drevená plastika, hlavne tvárová časť (inkarnát), je veľmi znečistená špinou a viacerými nátermi starých lakov. Na ľavej strane čela s presahom do vlasov boli vypadané fragmenty farebnej vrstvy a uvoľnená polychrómia. Drevená hmota krídel, umiestnených lúčovite pod hlavou anjela, bola degradovaná červotočom a množstvom bronzových premalieb. Po injektáži uvoľnenej polychrómie na čelovej časti tváre, odstránení starých lakov a bronzových premalieb, bolo dielo petrifikované v solakrylovom roztoku. Opadané fragmenty pôvodnej polychrómie sa pretmelili kriedovým tmelom a pomocou retuší sa následne farebne eliminovali rušivé miesta. Záverečná úprava diela bola prevedená voskovo-damarovým lakom, ktorý sa po vyschnutí preleštil do zamatového lesku.
Napriek tomu, že ide o pomerne malé dielo, jeho umelecká a samozrejme i historická hodnota je nevyčísliteľná. Pri potvrdení domnienky, hypotézy, týkajúcej sa autorstva diela, môžeme hovoriť o jedinečnom doklade už zaniknutého celku, a preto aj výnimočnom diele, ktoré právom patrí do kolekcie sakrálneho umenia 15. – 19. storočia v zbierkovom fonde Šarišskej galérie v Prešove.

Serafin 2.JPG
Mohlo by Vás zaujímať
Sándor Petöfi má bustu na Hlavnej ulici v Prešove
Vedenie mesta Prešov v spolupráci s Generálnym konzulátom Maďarska v Košiciach slávnostne odhalilo bustu venovanú významnej osobnosti uhorských dejín, básnikovi Sándorovi Petöfimu.
Prešov ako centrum divadelného umenia už po 58. raz
Obľúbená súťaž umeleckej tvorivosti vysokoškolákov Slovenska, známa ako Akademický Prešov, sa uskutoční od 22. do 25. apríla 2024. Pred prešovským publikom vystúpia nielen profesionálne divadelné súbory zo Slovenska, ale aj z Čiech, Poľska a Maďarska. So širokým spektrom inscenačných poetík sa predstaví v symbolickom počte sedem študentských a sedem profesionálnych divadelných zoskupení.
ZÍSKAJ SUPER HRACIU KARTIČKU A VYHRAJ VYMAKANÉ CENY!
Nepremeškaj skvelú akciu v kinách CINEMAX! Nakúp na bufete občerstvenie za minimálne 5€ a hraj o skvelé ceny.
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK