PIS: aktuálne informácie o meste, radnici a spoločenských, kultúrnych a športových akciach v regióne

https://www.pis.sk/clanok/19780/resurrexit-_po_roku_1800-_neznamy_autor-_proveniencia-bzenov.html

Resurrexit, po roku 1800, neznámy autor, Proveniencia: Bzenov

Zmŕtvychvstanie, víťazstvo Krista nad smrťou, je základom kresťanskej viery. Ježiš Kristus podľa Biblie na tretí deň po ukrižovaní vstal z mŕtvych a štyridsať dní zotrval na zemi až do jeho nanebovstúpenia. Avšak samotný akt zmŕtvychvstania nemal očitých svedkov, je opísaný na základe svedectiev v podobe zjavenia Ježiša Krista určitým ľuďom (Mária Magdaléna, neznáme ženy, apoštoli) a opisom prázdneho hrobu. „Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (Lk 24, 6 – 7).
titulna.jpg

Cirkev tento námet Zmŕtvychvstania niekoľko storočí odmietala, pretože k nemu nebol reálny biblický dôkaz. Námet sa objavil až v období renesancie v podobe fresiek Giotta di Bondone (kaplnka Scrovegniovcov, 14. stor.), kde je zachytený prázdny pootvorený hrob s anjelmi sediacimi na hrobe, spiacimi vojakmi, Pannou Máriou a zmŕtvychvstalým Kristom. Ikonografický námet Kristovho zmŕtvychvstania mal rôzne podoby. Uplatnilo sa zobrazenie Ježiša Krista v podobe žehnajúcej sa postavy s vlajkou nad hrobom ako symbolom víťazstva, ďalej pohľad na otvorený alebo zatvorený hrob. Výjav bol často doplnený o postavy spiacich alebo prekvapených vojakov strážiacich hrob, anjelov a zbožných žien. Po Tridentskom koncile došlo k potrebe zobrazovať výjavy podľa reálneho uchopenia v Biblii, preto sa postava Krista vznášajúceho sa nad hrobom a otvorený hrob dostali na „čiernu listinu“. Od druhej polovice 16. stor. sa častejšie objavuje postava Krista stojaceho pred zatvoreným hrobom. (Baleka, 1991, s. 493 – 494)

Dielo Resurrexit zo zbierkového fondu Šarišskej galérie v Prešove je datované po roku 1800. Patrí k ojedinelým artefaktom najmä z dôvodu svojho originálneho zhotovenia - a to obojstrannej iluzívnej olejovej maľby na drevenej smrekovej doske, ktorá kopíruje obrysy figúry Ježiša Krista. Samostatne stojaca figúra Krista mohla byť účasťou inscenácie nanebovstúpenia Krista priamo v priestore kostola. K tejto hypotéze nás privádza skutočnosť, že v období 15. stor. v Hronskom Beňadiku sa samotné Zmŕtvychvstanie inscenovalo. V čase veľkonočných sviatkov vytiahli plastiku Vzkrieseného Krista za ruky „do výšky ku klenbe kostola, kde zmizol medzi závesmi“ (Gerat, 2001, s. 231).
Po odstránení špiny, starých lakov syntetickým rozpúšťadlom a mydlovým roztokom sa potvrdil prvotný predpoklad (zdvojené obočie, zdvojená rana v boku), že povrch maľby tvoria dve fragmentálne vrstvy, primárny tmavý a sekundárny svetlejší tón. Viditeľné prelínanie týchto farebných vrstiev dodáva dielu atraktivitu a rozdielne farebné vnímanie v určitom časovom a historickom priestore. Dielo bolo po očistení petrifikované v solakrylovom roztoku a zafixované ochranným voskovo-damarovým lakom.

Dielo Resurrexit, ako aj iné diela sakrálneho charakteru, tvoria neodmysliteľnú súčasť zbierkového fondu Šarišskej galérie v Prešove a vyžadujú si neustálu starostlivosť a ochranu.

 
3.8.2021 | Autor: Andrej Liščinský | Kultúra a voľný čas | čítané: 941 krát