Cirkev tento námet Zmŕtvychvstania niekoľko storočí odmietala, pretože k nemu nebol reálny biblický dôkaz. Námet sa objavil až v období renesancie v podobe fresiek Giotta di Bondone (kaplnka Scrovegniovcov, 14. stor.), kde je zachytený prázdny pootvorený hrob s anjelmi sediacimi na hrobe, spiacimi vojakmi, Pannou Máriou a zmŕtvychvstalým Kristom. Ikonografický námet Kristovho zmŕtvychvstania mal rôzne podoby. Uplatnilo sa zobrazenie Ježiša Krista v podobe žehnajúcej sa postavy s vlajkou nad hrobom ako symbolom víťazstva, ďalej pohľad na otvorený alebo zatvorený hrob. Výjav bol často doplnený o postavy spiacich alebo prekvapených vojakov strážiacich hrob, anjelov a zbožných žien. Po Tridentskom koncile došlo k potrebe zobrazovať výjavy podľa reálneho uchopenia v Biblii, preto sa postava Krista vznášajúceho sa nad hrobom a otvorený hrob dostali na „čiernu listinu“. Od druhej polovice 16. stor. sa častejšie objavuje postava Krista stojaceho pred zatvoreným hrobom. (Baleka, 1991, s. 493 – 494)
Dielo Resurrexit zo zbierkového fondu Šarišskej galérie v Prešove je datované po roku 1800. Patrí k ojedinelým artefaktom najmä z dôvodu svojho originálneho zhotovenia - a to obojstrannej iluzívnej olejovej maľby na drevenej smrekovej doske, ktorá kopíruje obrysy figúry Ježiša Krista. Samostatne stojaca figúra Krista mohla byť účasťou inscenácie nanebovstúpenia Krista priamo v priestore kostola. K tejto hypotéze nás privádza skutočnosť, že v období 15. stor. v Hronskom Beňadiku sa samotné Zmŕtvychvstanie inscenovalo. V čase veľkonočných sviatkov vytiahli plastiku Vzkrieseného Krista za ruky „do výšky ku klenbe kostola, kde zmizol medzi závesmi“ (Gerat, 2001, s. 231).
Po odstránení špiny, starých lakov syntetickým rozpúšťadlom a mydlovým roztokom sa potvrdil prvotný predpoklad (zdvojené obočie, zdvojená rana v boku), že povrch maľby tvoria dve fragmentálne vrstvy, primárny tmavý a sekundárny svetlejší tón. Viditeľné prelínanie týchto farebných vrstiev dodáva dielu atraktivitu a rozdielne farebné vnímanie v určitom časovom a historickom priestore. Dielo bolo po očistení petrifikované v solakrylovom roztoku a zafixované ochranným voskovo-damarovým lakom.
Dielo Resurrexit, ako aj iné diela sakrálneho charakteru, tvoria neodmysliteľnú súčasť zbierkového fondu Šarišskej galérie v Prešove a vyžadujú si neustálu starostlivosť a ochranu.
