Pán Jusko má aj napriek obmedzenej mobilite veľkú chuť do života a výbornú pamäť. S radosťou nám porozprával množstvo zážitkov zo svojho života. Sám, bez pomoci, sa podpísal aj do Pamätnej knihy mesta Prešov.
„Viete, človek má jubilejný deň každý deň, keď sa ráno zobudí, " potriasa rukou viceprimátorovi Vladimírovi Feľbabovi, ktorý mu v mene mesta Prešov prišiel zablahoželať ku krásnemu jubileu. Neskôr pri rozhovore dokonca zistili, že je možné, že sú vzdialení príbuzní.
Imrich Jusko sa narodil 2. júna 1921 v Župčanoch, ako šieste z 11 detí, ôsmich chlapcov a 3 dievčat. Celých 8 rokov dochádzal viac ako 7 km pešo zo Župčian do Prešova, aby si mohol plniť školské povinnosti. Bol ambicióznym žiakom a dobre sa učil.
„Pani profesorka, ja si nezaslúžim takú známku, potrebujem lepšiu, " usmieva sa, keď si spomína na školské časy. Maturoval z matematiky a brat ho zapísal na Právnickú fakultu do Bratislavy. „Ja som veľmi nemal o právo záujem. No, už keď ma brat zapísal, musel som to dokončiť, " hovorí vyštudovaný právnik.
Človek má jubilejný deň každý deň, hovorí 100-ročný jubilant Imrich Jusko. Vďaka štúdiu nemusel ísť bojovať do vojny, slúžil však v nemocnici v Ružomberku ako pomocný zdravotník. Chceli ho na vojenskú prokuratúru, no odmietol, tak ho začali prenasledovať. „Keď som potom prišiel do Prešova, chytili ma gardisti a zmlátili ma palicami v starom Kolégiu na poschodí. Zažil som veľa zlých vecí, ale s vďačnosťou spomínam i na dobré veci i na tie zlé. Nikdy sám človek o svojom osude nemôže rozhodnúť."
„Ale, veď spomínaj na veselé veci, nie na smutné, nechaj to už spať, " mávnutím ruky ho napomína usmievavá 87-ročná manželka Jaroslava, s ktorou sa zoznámil neskôr pri práci vo výrobe, kde pracoval viac ako 30 rokov. Oženil sa s ňou ako 43-ročný, ona mala vtedy 29 rokov. Narodili sa im dve dcéry.
Pán Jusko vo voľnom čase najradšej sleduje televíziu a hrá karty. Jeho obľúbenou je kartová hra Pasiáns pre jedného hráča, ktorá pomáha trénovať pozornosť a pamäť.
Keď sa ho pri lúčení viceprimátor Vladimír Feľbaba opýtal na to, aký odkaz by chcel zanechať mladým generáciám, bez váhania odpovedal: „Ak chce mať človek lepší život, vždy treba mať hlavu vzpriamene a pozerať hore, len vtedy dosiahne svoje ciele."
Pánovi Juskovi zo srdca blahoželáme a prajeme najmä veľa zdravia!
