Odbor služieb pre občanov MsÚ v Prešove pre potreby riešenia zvýšeného počtu žobrajúcich osôb žiadajúcich finančné prostriedky od okoloidúcich občanov už viac ako rok vykonáva monitoring v okolí centra mesta smerom k železničnej a autobusovej stanici a taktiež aj na sídliskách Sekčov a Sídlisko III. , najmä v okolí nákupných centier. V mnohých prípadoch žobrú najmä maloleté deti bez sprievodu rodičov, alebo matky s deťmi.
Vykonávanie terénnej sociálnej práce zamestnancom mesta sťažuje skutočnosť, že žobrajúce sú prevažne osoby z okolitých obcí, zámerne neuvádzajú skutočné meno a adresu, na ktorej bývajú. Navyše, prosba o pomoc je u žobrajúcich osôb veľakrát podmienená závislosťou na omamných látkach.
„Zamestnanci mesta komunikujú s terénnymi pracovníkmi okolitých obcí, aby ich informovali o zistenej skutočnosti s cieľom poskytnutia pomoci prostredníctvom obce, v ktorej tieto osoby bývajú. Je potrebné si uvedomiť, že darovaním finančných prostriedkov tieto osoby prichádzajú k ľahkým zárobkom bez práce, čo značne sťažuje aj terénnu sociálnu prácu, " uviedla Maria Humeníková, vedúca Odboru služieb pre občanov MsÚ v Prešove.
Cieľom mesta Prešov je informovať občanov, ktorí takéto osoby v uliciach mesta stretnú, aby ich navigovali tam, kde dostanú jedlo alebo ošatenie zdarma, a uprednostnili túto priamu formu pomoci pred poskytovaním finančných prostriedkov.
Mesto Prešov už v roku 2019 poskytlo prostredníctvom Územného spolku Slovenského Červeného kríža teplé polievky pre deti v nepriaznivej sociálnej situácii, avšak, o túto formu pomoci nebol záujem. Gréckokatolícka charita Prešov naďalej poskytuje pre ľudí bez domova možnosť bezplatne vykonať hygienu a vyprať šatstvo, prípadne za symbolický poplatok. Ponúkajú tiež obedy zdarma. Pomôcť môžu aj občania, a to zakúpením a darovaním charitných poukazov.
Mestská polícia Prešov uvádza, že problematika strádajúcich osôb v mestách je rozšírená, a to nielen v Prešove, pričom až 90% týchto ľudí na uliciach sú občania z priľahlých obcí s početnou rómskou komunitou. Samotné žobranie však nie je legislatívne upravené žiadnym zákonom. Ak však verejnosť poskytne finančné prostriedky týmto strádajúcim občanom, vytvorí priestor a nechcene ich pozýva do mesta za „jednoduchým zárobkom“, čo negatívne ovplyvňuje výkon sociálnej práce terénnych sociálnych pracovníkov.
Počet týchto občanov následne narastá a ich konanie negatívne ovplyvňuje bežných občanov, ktorí v meste žijú alebo ho navštevujú. Vzhľadom na to, že zákon žobranie neoznačuje ako priestupok a zákonné normy takéto konanie nezakazujú, nemôže ho zakázať ani mesto.