Na úvod sme Petrovi Gavorníkovi položili jednu pomerne obsiahlu otázku. Chceli sme, aby nám porozprával o začiatkoch svojho podnikania aj o tom, čomu sa v podnikaní venuje.
Tak ako sa nikto nenarodí podnikateľom, aj ja som sa k podnikaniu dopracoval, alebo skôr bol som hodený do podnikateľského prostredia a na podnikanie som sa nijakým spôsobom nepripravoval.
Peter Gavorník vyštudoval IT a po škole začal pracovať v pobočke zahraničnej firmy z Nemecka. Po čase zmenil podnik, v ktorom pracoval a okolo roku 2000, keď zahraničná spoločnosť obmedzila svoju činnosť a dcérsku spoločnosť na Slovensku zrušila, Peter sa rozhodol podnikať. Najprv to bola živnosť, ale keď sa mu začalo dariť, zmenil právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným. To, že sa mu stále darí, potvrdil aj predajom podielu spoločnosti zahraničnému partnerovi. Tým získal dodatočný kapitál, ktorý využil aj na získanie nových zamestnancov. V súčasnosti v podniku pracujú traja kolegovia a ich hlavnou pracovnou náplňou je implementácia informačných systémov od nemeckej spoločnosti SAP. Nedávno svoju ponuku rozšírili aj na technologickú platformu a podporu produktov spoločnosti SUSE, ktorá je , okrem iného, distribútorom operačného systému typu Linux práve pre spoločnosť SAP.
Ak to zhrniem, tak podnikateľské začiatky boli náhodne, chaotické a nie veľmi usmerňované ctižiadosťou byť podnikateľom. Skôr išlo o rozhodnutie: zamestnať sa , alebo skúsiť veci robiť po svojom a podnikať.
Dnes určite neľutujem, že som začal podnikať. To, čo je na podnikaní to najlepšie je, že človek je pánom svojho času. V podnikaní si ja určujem, koľko času v práci strávim. Samozrejme, ak je veľká zákazka, tak som v práci dlhšie. Ale na druhej strane, ak sme zákazku dokončili, a netlačí nás napríklad finančná núdza, tak si spravíme voľno, relaxujeme. Je to čas, keď si poviem teraz idem lyžovať, môžem sa viac venovať rodine, koníčkom, záhradke...
Čo hovoríš na byrokraciu v podnikaní?
Je to neskutočné. Ak nás niečo zabije, tak to bude byrokracia v podnikaní. Mám pocit, že s každou vystavenou faktúrou porušuje podnikateľ nejaký neznámy zákon. Byrokracia je vo všetkých sférach podnikania a z môjho pohľadu je neúmerná. Ale možno je to daň za to, akí sme my, Slováci v podnikaní vynaliezaví. Za našu kreativitu v obchádzaní jedného zákona sme potrestaní nejakým iným zákonom alebo vyhláškou a častokrát to ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné. Miesto toho, aby štát ponúkal pre podnikateľa a občana služby, aby dostal radu, čo za neho urobí napríklad daňový úrad alebo finančná správa, na Slovensku za podnikateľa úrad nič neurobí. Namiesto toho nás bombardujú ďalšou a ďalšou zbytočnou a prebujnenou agendou. Najhoršie je, že nie je vidieť efekt z toho, čo sa štátu odovzdáva, že nie je vidieť, že by sa niečo zlepšilo. Na jednej strane narastá záťaž, na druhej strane, skôr sa to na strane štátnych služieb nezlepšuje.
V čom vidíš najväčšie negatívum v podnikaní, teda okrem byrokracie?
To, čo si málokto uvedomuje je, že nielen všetky výhry sú vaše, ale aj všetky prehry sú vaše. Ak niečo nevyjde, je to strata, ktorá môže byť rôzneho charakteru, až po bankrot. To je zase odvrátená strana podnikania. Ale v podnikaní to ide ruka v ruke, ako Jing a Jang. Svetlá a tmavá strana.
Konateľa spoločnosti, Petra Gavorníka, sme sa opýtali na jeho podnikateľské vízie.
Radi by sme sa zamerali na niečo, čo sa dnes nazýva Priemysel 4.0, na zbieranie a vyhodnocovanie veľkých dát vo výrobnom procese , ale nie len tam , zapájanie umelej inteligencie, prediktívnych algoritmov. Tu vidíme priestor pre zapojenie mladých a do budúcnosti aj možnosť expanzie.
Na to sme konštatovali, že spracovanie veľkých dát je dnes výzva pre mnohé IT spoločnosti, na čo Peťo pohotovo reagoval tým, že podľa neho je to na Slovensku stále neobsadený trh. Už len v porovnaní s Českou republikou podľa neho stále zaostávame. Ako príklad dobrého využitia dát uvádza stránku data.brno.cz (oplatí sa na ňu pozrieť). Je to veľmi pekne spracovaná stránka mesta Brno, ktorý dlhodobo tieto dáta z rôznych oblastí zhromažďuje a poskytuje otvorené dátové sety.
Peter vidí potenciál v spracovaní veľkých dát malými, ale aj veľkými podnikmi. Podľa neho je dôležité[vedieť, ako dáta analyzovať, ako ich spracovať a čo z nich vlastne vyťažiť. Jedna vec je mať ich, čo dnes nie je problém, zbierať a ukladať ale podstatné je mať know-how ako tie dáta analyzovať.
A na to, aby ste dokázali zistiť informáciu, ktorá má priamy ekonomický dopad na fungovanie verejnej alebo štátnej správy alebo samosprávy, netreba mať firmu, ktorá má 200 programátorov.
Dnes fungujú podniky na spracovanie dát tak, že majú analytika, ktorý robí vyhodnocovanie údajov. Je to pozícia, ktorú nahradí čoskoro umelá inteligencia?
Už dnes sa tak deje. Pravda je taká, že väčšina týchto dát ešte nie je u nás aplikovaná na výrobné procesy, ale skôr na obchodné procesy. Väčšina dát sa začína spracovávať prostredníctvom umelej inteligencie v obchode, čiže v predaji, v internetových predajniach. Označenie priemysel 4.0 ale v sebe zahŕňa aj skupinu toho, akým spôsobom tieto dáta analyzovať a používať na zlepšenie výrobných procesov, zefektívnenie výroby, ako získať riešenie napríklad na plánovanie opráv, dodávok materiálu a podobne. Je to malý výrez z toho, čo nám priemysel 4.0 okrem automatizácie a umelej inteligencie. Otázkou ostáva, kde v priemysle 4.0 budú ľudia. Čo sa týka IT analytikov, tí tam niekde určite budú.
V rámci NPC Prešov si sa s kolegom zúčastnil na medzinárodnom odbornom podujatí SAP Teched v Španielsku. Absolvovali ste už niečo podobné počas podnikania?
Vždy som mal možnosť či už v bývalých zamestnaniach alebo počas môjho podnikania absolvovať nejaké zahraničné školenie. Väčšinu aktivít tvorili také, ktoré boli voľne dostupné, čiže boli len za napríklad registračný poplatok, alebo také, kde nebolo žiadne vstupné. Vždy to bolo o tom, že tam bol nejaký veľký sponzor alebo skupina sponzorov, ktorí to zorganizovali a finančne pokrývali. Čiže nie, na takejto konferencii som ešte nebol. A priznám sa, ešte aj teraz sa mi ťažko skrýva nadšenie z účasti na tomto podujatí.
Pochopil som, ako ďaleko sa nám v niektorých veciach vzďaľuje západná Európa a teraz nemyslím len technologicky. Myslím tým aj mentálne vo vzťahu k tomu ako komunikujeme svoje potreby, ciele, vízie aj smerovanie. Ako sme možno odborne zdatní, jazykovo ale aj sociálne empaticky vybavení zdieľať vedomosti, častokrát aj bezodplatne, zúčastňovať sa rôznych odborných tém, podchytiť ich a vedieť o nich diskutovať.
Vedieť sa pýtať tie správne otázky, nájsť tých správnych ľudí, nebáť sa proste niekoho chytiť za rukáv, dohodnúť si s ním schôdzku ad hoc. A to všetko som mal možnosť vidieť práve tam.. za účasti niekoľko tisíc ľudí. Kde som mal možnosť stretnúť expertov, odborníkov stojacich za najnovšími tredami, autorov hlboko technicky fundovaných blogov, hlavných dizajnérov produktov. Presne to bolo to miesto, kde takíto odborníci boli a boli tam pre tých, ktorí za nimi prišli. Našli si na vás čas. To bol aj náš prípad. Tam nebol problém takého človeka chytiť, sadnúť si s ním a povedať mu, že máme takýto problém s Vaším produktom. Povedzte čo máme robiť, aké máte interné informácie, čo máme čakať, čo bude nové toto leto, čo máme povedať zákazníkom.
Všetko čo ste chceli vedieť o SAPe a smerovaní do budúcnosti ale aj o riešení aktuálnych problémov technickej platforme, migráciách, všetkom možnom, tak ste našli za 3 dni tam. Za ten čas sa to nedalo stihnúť. Prednášok bolo 838. Program začínal každé ráno 7:30 a pokračoval nepretržite do 19:00 hod. Tiež tam boli rôzne formy od 30 minútových demo prezentácií cez hodinové workshopy, kde boli vybavené učebne s výpočtovou technikou a kde pod odborným dohľadom odborníka v danej oblasti ste si mohli celý proces prejsť, technicky ho nastaviť alebo proste pochopiť ako to funguje, až po tzv. code jams, kde sa vývojári vrhli na 40 počítačov a sedeli tam 2 dni vkuse, pili colu, aby výsledkom bolo niečo úplne nové. Ak do toho zarátate ešte neformálne stretnutia, musím povedať, že absolvovať všetko bolo pre dvoch ľudí absolútne bez šance. Každý deň sme museli veľmi dobre zvážiť, ktoré prednášky vôbec navštívime, tak aby sa nám to nekrížilo. Častokrát sme sa museli rozdeliť a celý deň sme sa s kolegom nevideli, lebo každý z nás sa zameral na inú problematiku. Kapacita na podujatia bola zvyčajne obmedzená, takže sme si to museli, vzhľadom k obmedzenému počtu počítačov dopredu rezervovať.
Čiže ak niekto povie, že cena za vstupenku je enormne vysoká na naše pomery, tak by sa s tým dalo súhlasiť, pokiaľ to človek nezažije. Keď to zažije, tak si povie sem sa chcem vrátiť! Plánujeme si podať ďalšiu žiadosť na MOP, ale ak by to nevyšlo, pretože rozhodne v konečnom dôsledku komisia, tak si začíname tvoriť interný finančný fond, ktorý by nám umožnil na budúci rok zúčastniť sa tohto podujatia. Trocha ma mrzí, že zo Slovenska sme zaevidovali 9 ľudí celkovo, čo je neuveriteľne málo.
Na akom konkrétnom podujatí si bol?
Podujatie sa volá SAP Teched. Je to najväčšia technologická konferencia zameraná na technológie spoločnosti SAP a jej partnerov, čo je zasa najväčší softvérový výrobca ERP systémov na svete. Je to firma, ktorá určuje globálne trendy, smerovanie celého segmentu ERP systémov. Je to niečo také ako Microsoft medzi výrobcami office programového vybavenia. Kto tam nebol, môže ľutovať, lebo nevie, kam sa to celé uberá. A o to celé ide. Na tejto technologickej konferencii, je to tak sčasti o tom, aké sú aktuálne problémy, sčasti o tom, aké sú budúce trendy či možné problémy a o tom, ako ich riešiť. SAP vám prezradí, čo bude na jeseň, aké novinky sa chystajú a podobne. A to všetko pomerne detailne. Je to na nezaplatenie a cena vstupu zďaleka nie je taká horibilná na to množstvo informácií, ktoré človek môže absorbovať. Ako som povedal, keby nás bolo 5, nestíhali by sme.
Ako všetky tie informácie a skúsenosti, ktoré ste tam spolu s kolegom získali, pretavíte do Vášho podnikania? Niekam Vás posunie?
Už sme aj niečo pretavili. Vzhľadom k tomu, že sme sa dozvedeli o ohlásenom ukončení podpory niektorých produktov, tak sme zrušili ďalšie aktivity v tejto oblasti a tým sme podľa mňa ušetrili kopec peňazí do niečoho čo sa ukazuje, že to o rok - dva už bude slepá ulička vývoja. A naopak, tieto prostriedky môžeme venovať niečomu o čom v tejto chvíli určite vieme že bude naďalej rozvíjané a že v najbližších rokoch sa počíta so smerovaním práve do tejto oblasti. Z našich technologických partnerov sme vytiahli tie informácie, ktoré nám umožnia lepšie sa zorientovať a tak investovať prostriedky správne.
Ďakujeme za rozhovor.
Národné podnikateľské centrum v Prešove – inštitúcia typu one-stop shop – poskytujúca komplexnú systematickú podporu a odborné poradenstvo pre malých a stredných podnikateľov, i pre záujemcov o podnikanie v 7 regiónoch Slovenska, okrem BSK.
Pripravili: Renáta Madzinová a Miroslava Klimovičová
