Odpovedal nám tréner Čiernik, ktorý je zároveň magistrom športu so špecializáciou úpolových športov a dlhoročne sa venuje rozvoju mládeže v danom športe.
Čiernik odpovedá:
Karate je určite vhodným športom pre najmenšie deti. V kombinácii napríklad s plávaním v určitom veku, deti získavajú predpoklady nielen v kvalite rozvoja ich pohybových schopností, ale aj v prevencii problémov spätých s pohybovým aparátom, ktorých počet v dnešnej populácii rastie raketovým tempom. Preto máme aj my v klube zaradené plavecké tréningy, aby sme rodičom ukázali smer všestrannosti hlavne v tomto období vývinu dieťaťa. Samozrejme, okrem atletiky, špecifických posilňovacích programov pre deti v určitom veku a gymnastiky, ktoré vykonávame taktiež v určitom období tréningov, a to v nemalej miere v určitých mezocykloch (tréningové obdobie). Problémy s pohybovým aparátom sú spojené nielen s nedostatkom pohybu u dnešných detí a neskôr dospelých, ale aj jednostranným zaťažením, resp. skorou špecializáciou v rannom veku dieťaťa len na určitú športovú oblasť. Preto napríklad celoročný tréning karate alebo iných športov, napríklad v lete, je už dávno minulosťou a je zlou cestou pre deti aj dospelých športovcov. Vždy musí byť obdobie, kedy sa telo vykompenzuje, vyrovná sa zaťaženie a nerovnováha, ktorú daný šport spôsobil. Je to akýsi servis, akési formátovanie tela športovca do režimu, kde mu ostanú len kladné stránky jeho športu a vyrovnajú sa negatíva, ktoré má každý jeden šport.
V jednoduchosti vysvetlenie: deti sa málo hýbu oproti minulosti a tým si nevytvárajú správne pohybové návyky a pohybové vzorce. Niektorí tréneri príliš skoro špecializujú deti pre daný šport, ktorý majú realizovať vrcholovo.
Dnes je častým trendom vidieť tréningy napríklad u 8 ročných chlapcov, napríklad v športových hrách, ktorí bez patričného rozcvičenia pred tréningom, resp. uvoľnenia po tréningu, absolvujú neúmerné tréningové dávky len z konkrétneho športu. To neskôr môže viesť k demotivácii detí, ba dokonca aj k zdravotným problémom. Ide o to, že deti vo veku do 10 rokov by sa mali najmä hravým spôsobom naučiť správne vykonávať techniku ich budúceho športu a získavať správne pohybové vzorce. Postupne by sa mali u nich vytvoriť aj všeobecné predpoklady pre vykonávanie akejkoľvek pohybovej aktivity bez ujmy na zdraví v neskoršom období. Samozrejme, tréning by ich mal najmä baviť, lebo psychika je základ aj u detí v spojitosti s ich športovým progresom.
Všetko dávkovanie zaťaženia, uvoľnenia a ďalších aspektov športovej prípravy u najmenších detí majú v rukách tréneri a práve tí zodpovedajú za to, či sa dieťa zlepší v danom športe a aj ako dlho daný šport bude môcť vykonávať bez zdravotných problémov.
Rôzne zdravotné problémy športovcov veľakrát vyplývajú z nesprávneho nastavenia ich tréningov v čase, keď boli ešte malými deťmi. Príkladom je, že tréneri veľakrát deti jednostranne preťažujú, u určitej vzorky deti síce nastane progres, ale s tým ide ruka v ruke aj ohrozovanie správneho zdravotného vývinu dieťaťa. Dieťa napríklad vo veku do 10 rokov predsa nemôže celý rok len hrať napríklad tenis alebo hokej, čo sú športy, kde dieťa zapája najmä určitú stranu tela podľa toho či je pravák alebo ľavák a nerobiť nič iné v rámci kompenzácie daného zaťaženia.
Kompenzácia je dnes moderné slovo, ale bohužiaľ veľa trénerov nevie čo to znamená. A u detí nastáva potom nezvratný proces ničenia talentov, ktoré veľakrát končia kvôli problémom s kolenami, chrbtom alebo inými časťami tela. Príkladom je aj to, že už dávno je vedomosť o špecializovaných cvičeniach napríklad pre posilnenie krížnych väzív v kolenách, no veľakrát by ste ich márne hľadali napríklad zaradené v tréningových jednotkách futbalových klubov na Slovensku pri najmenších deťoch. Potom sa čudujeme, prečo každý druhý futbalista má tieto väzivá pretrhnuté v juniorskom veku, častokrát bez zavinenia protihráča. Odpoveďou väčšiny futbalových trénerov býva, že to je genetická predispozícia. Možno by mali viac hľadať príčiny v svojich tréningoch, ako v hráčoch. Je jasné, že ak dieťa trénuje od najmladšieho veku len futbal a nie sú mu správne ordinované iné pohybové aktivity a cvičenia, stav jeho pohybového aparátu bude katastrofálny už na prelome dospelosti. Veľkrát tak daný šport príde o obrovské talenty, keďže ich ľudovo povedané tréneri "zhumpľujú", čiže preťažia.
Je ťažko laikom, alebo rodičom posúdiť, či tréner robí správne nastavenie tréningu najmenších detí. Preto rodičia majú najmä 2 možnosti. Prvou je, že ak vidia, že počas tréningov v rámci roka ich dieťa vo veku do 10 rokov nerealizuje na tréningoch nič iné ako len šport, na ktorý ho prihlásili - bez rozcvičiek, uvoľňovacieho strečingu a bez hier, potom to nebude „to pravé orechové” pre ich dieťa.
Ďalšou identifikovateľnejšou možnosťou je napríklad zveriť svoje dieťa do rúk iným odborníkom aspoň raz ročne, ak realizuje nejaký vrcholový šport. Vytvoriť protiváhu trénerom. To znamená, navštíviť napríklad kvalitného fyzioterapeuta alebo športového lekára vo svojom okolí predtým ako dieťa začne trénovať daný šport. Potom, dajme tomu po ročnom tréningu, opäť navštíviť fyzioterapeuta a uvidia výsledky, aké tréningový program určitého trénera priniesol. Ak bude stav organizmu dieťaťa v horšom stave, potom vedia rodičia čo majú robiť. Netreba sa totižto len sústreďovať na to, koľko dá dieťa gólov alebo koľko medailí prinesie zo súťaží, ale treba aj sledovať zdravý vývin a všeobecný progres dieťaťa.
Neraz som mal možnosť vidieť deti, ktoré boli jednotky v danom športe, avšak mali vykročené nesprávnym tréningom nielenže k tomu, že by za dospelých daný šport nemohli vykonávať bez dlhodobých zranení a problémov, ale aj v neskoršom , , normálnom" živote bez vrcholového športu by zdravotné problémy komplikovali ich život. Dnes je taká pestrá ponuka športov a výberu pre rodičov a deti, že treba veľmi dobre vyberať, keďže verte, že nie každý tréner je odborník. Hlavne na Slovensku sa ešte tréning detí berie ako trest a trénujú ich najhorší tréneri v klube. Čo je obrovská chyba pre klub, rodičov a najmä deti…
A prečo KARATE?
1. POHYBOVÉ KLADY KARATE:
Karate patrí medzi najefektívnejšie športy pre začínajúce deti v predškolskom veku, resp. v mladšom školskom veku. Tréning je zameraný primárne pre rozvoj koordinačných a rýchlostných schopností, obmedzujúc pohybovú lateralitu tak, že obe v karate využívajú rovnovážne obe polovice tela dieťaťa. Tým nevznikajú dysbalancie pohybového aparátu z jednostranného zaťaženia, ktoré sú možné u iných športov takto zameraných (napr. tenis, hokej, hokejbal atď.), naopak, rozvíja sa kĺbová pohyblivosť a ohybnosť ako prevencia. Rozvíjajú sa aj ďalšie kondičné schopnosti, a to najmä výbušná sila, rýchlosť reakcie, akčná rýchlosť, realizačná rýchlosť, ktoré dieťa v neskoršom športovom živote využije a v bežnom živote zužitkuje pri udržiavaní bezproblémového zdravotného stavu, hlavne v neskoršom veku .
2. DISCIPLÍNA V KARATE:
V každom kvalitnom klube karate splýva zložka psychická a fyzická v jednotu. Deti sa učia potlačiť vlastné ego a vlastné potreby, aj keď sa jedná o individuálny šport. Karate totiž to nie je len šport, ale je aj umenie, životný štýl. Deti sa učia nájsť samých seba, učia sa disciplíne, pravidlám, hodnotám, ktoré im neskôr uľahčia nájsť vlastnú správnu cestu aj v osobnom živote. Karate nie je len o medailách, ale aj o pochopení autorít, sociálnych vzťahoch a solidarite. Na druhej strane sa učia víťaziť, prehrávať, bojovať proti súperom, ale aj so svojimi nedostatkami. Tomuto všetkému karate učí.
3. MATERIÁLNA ZLOŽKA V KARATE:
Karate je v porovnaní s inými športami "lacným špásom". Zaplatíte mesačné poplatky, kúpite kimono, ktoré vyjde na menej ako večerné posedenie s priateľmi v podniku. To na začiatok stačí. A ak natrafíte na kvalitný klub, vedzte, že Vaše dieťa sa bude rozvíjať správnym smerom.
KOMPENZAČNÉ CVIČENIA PREBIEHAJÚ NAJMÄ V POSILŇOVNI
LETNÁ ATLETICKÁ PRÍPRAVA V JUNIORE JE SAMOZREJMOSŤ
OHYBNOSŤ TREBA ROZVÍJAŤ V KAŽDOM VEKU
PRESOV KARATE LADIES S TRÉNERKOU LUCIOU V POSILŇOVNI
ROZVOJ KOORDINÁCIE V KARATE JE SAMOZREJMOSŤ
TRÉNER ČIERNIK S MANŽELKOU A TIEŽ TRÉNERKOU V JUNIORE - JULKOU