PIS: aktuálne informácie o meste, radnici a spoločenských, kultúrnych a športových akciach v regióne

https://www.pis.sk/clanok/16047/uvaha_ovlastnych_goloch---.html

Úvaha o vlastných góloch...

Kedysi dávno, ešte v antike vznikol pojem a učenie kalokagatia.

Jeho terminologický a obsahový výklad má veľa spoločného s aktívnym životným štýlom, vzdelávaním, harmóniou ducha a tela, prepojením zdravia a múdrosti, telesnej aktivity a pozitívneho životného postoja. Ide teda o šport a jeho široko rozmerný význam v každej zmysluplne fungujúcej spoločnosti.

Jeden zo slovenských športových moderátorov povedal, že šport má v krajine obrovskú silu spoločnej emócie a  športové výsledky jednotlivcov a kolektívov dokonca majú priamy dopad na produktivitu práce či národnú hrdosť všetkých obyvateľov krajiny. Spomeňme si len na rok 2002 keď zlatá generácia hokejistov získala v Göteborgu titul svetového šampióna, emócie šťastia a radosti na „našich zlatých chlapcov“ zaplavili vlajkovú výzdobu aut, balkónov a okien mnohých obydlí. Spomeňme si na vlastenec poľského futbalistu Gancarčíka, ktorého nešťastný gól v uzimenom počasí pre nás znamenal historický postup na svetový šampionát v JAR a následne na víťazstvo nad Talianskom v ďalekej Afrike, ktoré vyvolalo priam eufóriu z postupu do štvrťfinále MS.

A pritom inštitúte vlastného gólu sa vlastne chcem pristaviť. Obidvoch Vladimírov Weissových mám veľmi rád pre ich futbalové umenie, prednosti a u mladého obdivujem jedinečnú schopnosť v súperovej šestnástke zatriasť trenírkami a poslať súperovho obrancu presne tam kde len chce a súčasne vytvoriť si priestor na finálnu prihrávku či gólové zakončenie. Ten jeho posledný bratislavský ranný vlastenec nás však nepotešil, pričom každému futbalistovi sa stane že prestrelí, a my zhovievaví to vieme aj akceptovať a prepáčiť, zamyslieť sa ale je potrebné nad sofistikovaným, právnicky upraveným tlácholením že to vlastenec vlastne nebol a že to z päťky do šibenice vlastnému brankárovi napálil niekto iný. Ani jeden brankár totiž nemá takúto bratovražednú nechytateľnú strelu z piatich metrov rád. Ani ja a vôbec nie je podstatné, že som policajt. Aj policajti totiž futbalu rozumejú a majú ho pritom radi.

Potom tu boli aj takí športovci ako Martina Moravcová, Dominik Hrbatý, Veronika Zuzulová, Michal Martikán, Matej Tóth a dnes Peter Sagan do ktorého je zamilované snáď celé Slovensko.
Peter Sagan nie mesiace ale roky ukazuje výkonnosť hodnú výnimočného športovca. Aeróbne, mentálne, a nadčasovo salamistický výnimočný vyhráva a prináša radosť nám všetkým na našom malom Slovensku. Neuvedomujeme si súčasne že tento športovec, tak ako mnohí vyššie spomenutí, spravia našej krajine reklamu akú nevymyslí nad slnko schopný marketingový guru.

Čo ale vlastne chcem povedať? Peter Sagan a všetci tí ostatní naši športovci, vrátane Vladka, sú vynikajúcim a najlacnejším spôsobom ako pozitívne ovplyvniť mládež, nastupujúcu generáciu v uvedomení si, že len poctivým tréningom a náročnosťou, spoliehaním sa na vlastné schopnosti sa dosahujú obdivuhodné športové výsledky. Ono to pritom neplatí iba v športe, platí to obecne vo všetkých oblastiach života. Byť chlapom musí byť stále platnou axiomou, byť chlapom by malo byť takým slovenským. Že, Vladimíre... Jano, starý Kozák Ťa za to primerane vytrestal, dlhý nos však ostal fanúšikom, ku ktorým sa radím a ktorým dlhuješ svoje parády v slovinskej šestnástke. A dlhuješ aj záujmu chránenému zákonom, dlhuješ všetkým tým mladým aj starším vodičom ktorí premýšľajú ako sa má alkohol k vedeniu vozidla, ako sa má alkohol k športu a milovanému futbalu zvlášť.

 
21.10.2016 | Autor: František Leško | Blog | čítané: 4823 krát