Štvrtok, 28. marec 2024
Meniny má Soňa | zajtra Miroslav

Prešov navštívi výstava relikvií tibetských majstrov

Tak ako si v dnešnom globalizovanom svete máme možnosť vybrať dovolenkovú destináciu takmer kdekoľvek na svete, tak sa nám v živote ponúka aj široké množstvo najrôznejších svetonázorov. Nežijeme prísne uzavretí a oddelení ani teritoriálne, ani myšlienkovo.

Západný človek sa dnes omnoho viac ako predtým zaujíma o východné filozofie. Jednotlivci majú možnosť dostať sa do kontaktu s celým spektrom východných náhľadov nezávisle od toho, či ich k tomu podnieti číra zvedavosť, alebo hlbšie duchovné pohnútky. Pozrime sa bližšie na jeden z východných smerov, pre ktorý sme prevzali pomenovanie budhizmus.

Čím môže byť zaujímavý pre moderného západného človeka? Pre mladých ľudí je to napríklad kultúrna odlišnosť – spoločnosť ich tlačí k individualizmu, často preto majú sklony hľadať niečo, čo ich odlišuje od ostatných a pomôže im pri vlastnej sebaidentifikácii. Starší majú často iný pohľad. Vnímajú budhizmus ako niečo cudzie. Žijeme predsa v krajine, ktorú stovky rokov formoval kresťanský svetonázor, tak aký zmysel má venovať sa čomusi tak vzdialenému?

Nazrime však predsa len trošku hlbšie. Pokúsme sa zistiť či a ako nám to, čo sa označuje budhizmom vôbec môže byť v živote nápomocné. Budhizmus je vnímaný ako štvrté najväčšie svetové náboženstvo. Je to jeden z prvých a najväčších omylov. Má síce svoje náboženské prejavy, no vo svojej podstate sa omnoho viac podobá modernej vede. Najvyšší budhistickí lámovia (učitelia) nabádajú k spochybňovaniu všetkých tvrdení s cieľom ich preskúmania. Dokonca samotný Buddha Šákjamuni učil svojich žiakov, aby neverili jeho myšlienkam len preto, že je Buddha, ale aby sami skúmali, či tieto majú oporu v realite. Buddhovo učenie je tak do dnešných dní podrobované skúmaniu cez skúsenosti jeho nasledovníkov, čo dáva týmto myšlienkam, rovnako ako praktikujúcim jednotlivcom, obrovskú silu. Jeho svätosť Dalajláma, duchovný vodca Tibetu povedal, že ak moderná veda preukáže v budhizme akýkoľvek omyl, budhizmus sa bude musieť zmeniť. Dogmy ako súhrn vykonštruovaných nemenných právd tu jednoducho nemajú opodstatnenie.

Takýto prístup nás okrem iného privádza k poznaniu, že všetko v živote je veľmi relatívne. Dokazuje to aj klasický príklad s poloprázdnym, resp. poloplným pohárom. Ako nám však napríklad poznanie relatívnosti všetkých javov môže pomôcť v praktickom živote? Ak ho dokážeme zrealizovať (t.j. preniesť z myšlienkovej úrovne na úroveň skúsenosti), jednoducho sa v živote upokojíme. Pretože budeme vedieť, dokonca cítiť, že nič nie je také zlé ako to na prvý pohľad vyzerá. Ak niekto trebárs stratí svoju poctivo zarobenú mesačnú výplatu, je to takmer tragédia. Možno sa však namiesto trýznenia otázkou „Prečo práve ja?“ pustí do práce dvakrát tak usilovne, aby stratu dokázal nahradiť. Ak ho následne v dôsledku zvýšeného pracovného výkonu povýšia, či dokonca mu zdvihnú plat, bude tú istú situáciu (stratu peňazí) vnímať ako to najlepšie, čo sa mu mohlo stať.

Východní majstri vedia (a dnes to potvrdzuje aj moderná veda), že existuje iba to, čo máme vo svojom vedomí. Ak teda máme myseľ preplnenú hnevom alebo obavami a nič s tým nerobíme, je úplne logické, že obdobne budeme žiť celý svoj život. Ak sme naopak pokojní a láskyplní, tieto kvality sa opäť odrazia aj v našom živote.

Starí východní majstri – nasledovníci Buddhovho učenia – hľadali to isté, čo hľadáme počas nášho života aj my – šťastie. A keďže vedeli, že základom všetkého je myseľ, hľadali ho práve tam. Celé svoje životy zasvätili skúmaniu toho, ako vlastne funguje ľudská myseľ. Svojím poznaním vytvorili systém náuk, ktorý by sme dnes pokojne mohli nazvať dokonalou psychológiou – oni totiž presne vedeli čo sa v ktorom okamihu v mysli deje. A odtiaľ už nebolo ďaleko k popísaniu toho, ako dosiahnuť šťastný život. Preto je dnes budhizmus so svojim systémom náuk tak cenený – nie pre akési náboženské atribúty, ale preto, lebo učí ako v živote dosiahnuť šťastie.

A práve viacerí starí východní (najmä tibetskí) majstri navštívia v dňoch 19. – 20. marca 2016 PKO Čierny orol v Prešove. Pochopiteľne už nie vo svojich fyzických telách, ale v podobe relikvií, ktoré po sebe zanechali. Budeme mať dokonca možnosť pobudnúť v jednom priestore so samotným historickým Buddhom Šákjamunim, keďže jedna relikvia pochádza priamo z jeho tela. Je mimoriadne dôležité si pritom uvedomiť, že títo majstri mysle nielenže popísali ako dosiahnuť dokonalé šťastie (nirvánu), oni toto dokonalé šťastie aj zrealizovali. A práve preto je stretnutie s týmito osvietenými energiami také mimoriadne vzácne. Môžu nám pomôcť k tomu, aby sme šťastie dosiahli aj my. Sme predsa takými istými ľuďmi ako bol vo svojej dobe aj Buddha Šákjamuni a jeho nasledovníci.

V predošlom článku sme uviedli výnimočnosť podujatia, ktorým výstava relikvií tibetských majstrov nepochybne je. Nejedná sa pritom o žiadne populárne podujatie typu výstavy obrazov alebo sochárskych diel. Relikvie sú pripomenutím si niekdajšej fyzickej existencie ľudí, ktorí sa snažili o to, aby všetky bytosti (teda aj my) boli šťastné.

O pojme šťastie by sme sa mohli baviť veľmi dlho. Pre účel tohto článku azda postačí hodnotenie, že je kategóriou, o dosiahnutie ktorej usilujeme celý náš život. A ak aj niekto na otázku čo by chcel v živote dosiahnuť odpovie, že chce byť bohatý, chce mať dom, auto, úspech v práci, nepriamo nám vlastne povie, že chce byť šťastný. Svoje šťastie akurát odvodzuje od spomenutých vecí. Avšak... Existuje príliš veľa prípadov slávnych, bohatých a populárnych osobností, ktoré napriek tomu nie sú spokojné so svojím životom. Núti nás to zaoberať sa kategóriou šťastia omnoho hlbšie, pýtať sa či a ako je teda možné ho dosiahnuť.

A práve nasledovníci Budhovho učenia, relikvie ktorých budeme mať možnosť v marci vzhliadnuť, dávajú na túto otázku odpoveď. Pritom je dôležité si uvedomiť, že ju nenašli v nejakých filozofických rozpravách. Oni ju skutočne zažili.

V bežnom živote sme pod úplnou nadvládou našich zvyklostí. Práve tie nám kážu čo máme robiť, čo máme hovoriť, o čom máme premýšľať. Už od svojho narodenia sa učíme všetkému možnému – chôdzi, rozprávaniu, čítaniu. V procese učenia vedome alebo nevedome prijímame úplne všetko. „Odkukáme“ od rodičov držanie tela (na to prichádzame v neskoršom veku, keď sa objavia rovnaké diagnózy ochorení pohybového aparátu u matky a u jej potomka). „Odkukáme“ spôsob komunikácie (človek používa rovnaké slová ako skupina, v ktorej sa pohybuje), a dokonca „odkukáme“ aj spôsob myslenia. Žiaľ veľmi často ide o myslenie, ktoré nám škodí. Trebárs stres je krásnym príkladom ako naučené spôsoby myslenia dokážeme uložiť tak hlboko do svojho vedomia, až sa zdá, že sú v ňom odjakživa. Môžeme dokonca nadobudnúť dojem, že sú prirodzenosťou, ktorej nie je možné sa zbaviť. Rady typu „Veď sa toľko nestresuj“ preto dokážeme vnútorne prijať len zriedka.

Celý tento výpočet našich naučených schopností má za úlohu ukázať, že vlastne v živote vôbec nie sme slobodní. Ide o prekvapivé zistenie, veď sloboda je jednou z kategórií, na ktorých je postavená filozofia modernej spoločnosti. Dokonca od slobody často odvodzujeme naše šťastie. Avšak o čo viac sa navonok snažíme byť slobodní (odmietame najrozličnejšie zákazy, snažíme sa zarobiť viac peňazí), o to menej si prestávame všímať našu vnútornú neslobodu. Ovplyvňuje nás pritom toľko naučených (a časom zautomatizovaných) zvyklostí, že sloboda v rozhodovaní je skôr túžbou ako skutočnosťou.

Jeden príklad za všetky: oklamaný človek príde o značnú sumu peňazí. Pravdepodobne sa poriadne nahnevá, zanadáva si, a o klamárovi si pomyslí len to najhoršie. Nech už je reakcia akákoľvek, treba si uvedomiť, že ide o automatickú reakciu. Jednotlivec sa ju kedysi dávno naučil a používa ju dodnes. Stala sa zvykom a práve preto ju nemá pod kontrolou. Ak mu niekto poradí, aby sa jej vzdal, lebo mu škodí, ostane zaskočený. No výskumy jednoznačne dokazujú, že emócia hnevu negatívne pôsobí na celý organizmus. Rozhádže psychiku (niekedy až do tej miery, že sa človek úplne prestane ovládať), naruší dokonca fyziologickú harmóniu organizmu (napríklad sa zvýši krvný tlak, začne sa vyplavovať istý typ hormónov a podobne). Hnevlivá reakcia nám jednoducho neprospieva, no my ju napriek tomu opakujeme neustále dookola. A už ani sami nevieme prečo.

Ak by sme boli skutočne slobodní, dokázali by sme sa rozhodnúť či danú reakciu chceme použiť, alebo nie. Ak by sme boli dostatočne múdri, zistili by sme, že v konečnom dôsledku nemá pre nás ani pre okolie žiaden prospech. A ak by sme boli vnútorne silní, dokázali by sme aj ako oklamaní reagovať úplne neočakávane – pokojne a so súcitom k tomu, kto nás oklamal.

Toto je len úplne maličký príklad toho, čo dokázali veľkí východní majstri spozorovať v meditácii. Vlastnú myseľ podrobili mnohoročnému (lepšie povedané celoživotnému) skúmaniu, a do najmenších detailov dokázali popísať, čo sa v nej deje. Zbadali, že protikladom šťastného života sú nadmerné emócie či naučené vzorce správania – jednoducho všetko, čo dokáže rozvinúť naša premýšľajúca myseľ. Ale spoznali aj niečo iné. Pod všetkými týmito konceptami sa nachádza niečo omnoho väčšie a silnejšie. Leží tam prirodzená podstata nášho vedomia, zdroj všetkej lásky, múdrosti a vnútornej sily. Leží tam to, po čom túžime celý život – skutočné šťastie.

Ak sa zamyslíme, aké ťažké je dostať pod kontrolu čo i len jedinú negatívnu vlastnosť (napríklad spomínanú hnevlivosť), uvedomíme si nesmiernu náročnosť kompletného stíšenia našej mysle. Zažiť úplný pokoj a mier vychádzajúci z prirodzenej povahy nášho vedomia sa zdá byť nereálne. Starí majstri dokonca hovorili o 84.000 zahmleniach našej mysle, ktoré sú v každom okamihu prítomné, a kvôli ktorým nemôžeme zažiť svoje vlastné najjemnejšie energie.

Práve spomínaní majstri sú pre nás však príkladom a inšpiráciou. Akokoľvek ťažké to vyzerá byť, oni skutočne dokázali odstrániť všetkých 84.000 zahmlení a zrealizovať to, čo dnes nazývame osvietením (dokonalým šťastím). A esencia dokonalého šťastia tu po nich ostala – v podobe relikvií, ktoré po sebe zanechali. V ich prítomnosti nadobúdame pocity pokoja a harmónie, aj plynutie času je akési pomalšie. Aj po tom, čo opustili svoje fyzické telá, nám Budhovi nasledovníci dávajú návod ako byť v živote šťastnejší – cez stíšenie našej mysle, ktoré nazývame meditáciou.

Záblesk tých najjemnejších energií ako sú láska a súcit môžu zažiť všetci, ktorí si prídu pozrieť výstavu relikvií tibetských majstrov. Uskutoční sa v PKO Čierny orol v Prešove v dňoch 19. – 20. marca 2016.

Súvisiace články
15.3.2016 Výstava relikvií tibetských majstrov
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK