V ambulancii dermatovenerologického oddelenia bolo vyšetrených 52 ľudí.
Pacienti si nechali napríklad vyšetriť pigmentové škvrny či znamienka, pričom u niektorých, predovšetkým ľudí v strednom veku, boli vyšetrené pigmentové zmeny celého tela. Ďalšiu, špeciálnu skupinu tvorili pacienti, ktorí dostávajú celkovú imunosupresívnu a biologickú liečbu so zásahom do imunitného systému.
Primárka Oddelenia dermatovenerológie prešovskej FNsP Klára Martinásková upozorňuje, že si treba všímať zmeny, ktoré sa dejú na pokožke, pretože malígny melanóm patrí k najzhubnejším nádorom kože a slizníc. "Prejavuje sa na koži a slizniciach ako pigmentový útvar, ktorý na seba upozorní, ak sa objavia prvé príznaky zhubného bujnenia subjektívnymi symptómami, a to zväčšovaním, svrbením, krvácaním alebo mokvaním", uvádza primárka.
Pripomína, že tieto zmeny sa objavujú často v miestach pôvodných pigmentových škvŕn, alebo aj na zdravej koži, pričom asi 30 % pacientov vraj udáva vznik malígneho melanómu z dlhotrvajúcich pigmentových "znamienok". Spresnila, toto ochorenie sa podľa odborníkov šíri hlavne lymfatickými cestami, ale aj krvou do celého tela a pritom si pacient nemusí nič všimnúť. "Náchylnejší k tomuto ochoreniu sú ľudia so svetlejšou pokožkou, ale samozrejme záleží aj na genetickej predispozícii. Melanóm postihuje rovnako ženy ako mužov, u detí do 15 rokov je menej častým ochorením, " uvádza Martinásková.
Zdôrazňuje, že ak ľudia majú nejaké pigmentové zmeny na koži, mali by sa predovšetkým vyhýbať tzv. provokačným vplyvom, a to ochranou pred slnečným žiarením. Ide teda o používanie ochranných krémov s UV flitrom. Treba si všímať, či pigmentové zmeny nie sú chronicky dráždené šatstvom, opaskom, alebo nosením tašky na pleci. Primárka pripomína, že pri výraznejšom raste znamienka, pocite svrbenia, alebo mechanickom podráždení či krvácaní, by pacient mal vyhľadať kožného lekára.
