Štvrtok, 28. marec 2024
Meniny má Soňa | zajtra Miroslav

Tip na výlet

  • Závojový vodopád, spodná časť
    Typickým krajinným prvkom Slovenského raja sú krasové plošiny, medzi ktorými vyhĺbili toky nádherné tiesňavy, hlboké niekoľko desiatok až sto metrov, často s veľmi strmým profilom, čo zapríčinilo vznik vodopádov. Za najdivokejšiu tiesňavu Slovenského raja je považovaná Sokolia dolina vo východnom okraji planiny Glac. Okrem iného je tu aj najvyšší vodopád v Raji - Závojový, vysoký v stupňoch až 75 metrov.
    28.8.2008
    0
  • Babia hora z Malej Babej hory
    Oravské Beskydy sú najvyšším flyšovým pohorím Slovenska. Ich hlavný hrebeň tvorí prirodzenú hranicu medzi Slovenskom a Poľskom. V ich severnom výbežku, na štátnej hranici sa vypína aj najvyšší vrch pohoria, legendárna a široko-ďaleko viditeľná Babia hora (1 725 m n. m.).
    21.8.2008
    0
  • Malá Studená dolina, Prostredný hrot a Žltá stena
    Malá a Veľká Studená dolina tvoria spoločne jednu z najkrajších častí Vysokých Tatier Zaberajú oblasť medzi hlavným tatranským hrebeňom, masívom Slavkovského a Lomnického štítu. Delí ich Prostredný hrebeň. Túra po týchto dvoch dolinách, prepojených Priečnym sedlom, ponúka takmer všetky rozmery vysokohorskej turistiky a patrí k najvyhľadávanejším podujatiam v Tatrách.
    14.8.2008
    0
  • Krakova hoľa (najvyššia vpravo) od Ďumbiera
    Krakova hoľa (1 752 m) predstavuje rozložitý masív v rázsoche, ktorý vybieha na sever z hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. V jej útrobách medzi Demänovskou a Jánskou dolinou sa nachádzajú najväčšie jaskynné systémy v SR. Samotný vrchol hory ponúka jedinečný, kruhový rozhľad, jeden z najlepších a najobsiahlejších na Slovensku vôbec
    7.8.2008
    0
  • Ostrý Roháč (vľavo) a Plačlivé z Volovca
    Roháče tvoria najdivokejšiu, centrálnu časť Západných Tatier. Charakterizuje ich skalný reliéf, výrazné formy ľadovcovej modelácie a značné výškové rozdiely medzi dnami dolín a hrebeňmi, ktoré presahujú 2 000 metrov nad morom. Najznámejšou a najfrekventovanejšou trasou v tejto časti je vzdušný, miestami exponovaný hlavný hrebeň s tromi vrchmi - Volovcom (2 063 m), Ostrým Roháčom (2 087 m) a Plačlivým (2 124 m).
    31.7.2008
    0
  • Kriváň z Važeckých lúk
    Azda najznámejší slovenský štít, Kriváň (2 494 m) sa vypína na západnom okraji Vysokých Tatier. Tvarom skutočne nemá medzi našimi horami konkurenciu, výstup naň je hodnotnou vysokohorskou túrou s nádherným výhľadom od vrcholového kríža.
    24.7.2008
    0
  • Vrcholové bralo Skaliska
    Dva najvyššie vrchy Volovských vrchov, Zlatý stôl (1 322 m) a Skalisko (1 293 m), ležia v centrálnej časti pohoria, ktorú charakterizujú mohutné, prevažne zalesnené hrebene. Hoci sú podobné výškou, charakterom sa líšia. Kým Zlatý stôl v mohutnej bočnej rázsoche láka svojou odľahlosťou a takmer pralesnatým porastmi okolo vrcholu, Skalisko zo svojho hôľnatého temena a vrcholovej skaly na hlavnom hrebeni pohoria ponúka jedinečný výhľad.
    17.7.2008
    0
  • Skupina Kráľovej hole od Andrejcovej
    Legendami opradená Kráľova hoľa (1 946 m) tvorí dominantu východnej časti Nízkych Tatier (Kráľovohoľských Tatier). Je jedným z najvyhľadávanejších slovenských výhľadových vrcholov s neuveriteľne širokým záberom na všetky svetové strany. Od Žiarskeho sedla smerom na východ je chrakateristický hoľnatý hrebeň, ktorý sa nazýva skupina (hrebeň) Kráľovej hole a tvorí najvýchodnejšiu časť hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Túra týmto hrebeňom patrí k veľmi hodnotným, ale aj dosť náročným horským podujatiam.
    10.7.2008
    0
  • Hrebeň Malých Pienin
    Počas prázdnin som na každý týždeň pre čitateľov pis.sk pripravil tip, ktorý sa netýka priamo prešovského regiónu. Budú to zväčša stredne náročné podujatia aj vo väčších horách Slovenska, ktoré sú vhodné ako celodenné túry práve počas voľných dní. Začíname v Pieninách, hraničnou hrebeňovkou ich časti, Malých Pienin. Tá je krajinársky nádherná, striedajú sa v nej bralá bradlového pásma s rozsiahlymi horskými lúkami a širokými výhľadmi. Na jej trase je aj najvyšší vrch celých Pienin Vysoké skalky (1 050 m) a je mojou srdcovou chuťovkou.
    3.7.2008
    0
  • Skalná brána na Rajtopíkoch
    Južnú časť pohoria Branisko tvorí podcelok Sľubica. Kompaktný hlavný hrebeň tu tvoria tri výrazné vrchy - výhľadová Sľubica (1 129 m), skalnaté Rajtopíky (1 036 m) a zalesnený Rudník (1 025 m). Rajtopíky s úzkym skalnatým hrebeňom a peknou skalnou bránou tvoria atraktívnu časť tohto pohoria.
    19.6.2008
    0
  • Vyvieračka Diablovej diery
    Pohorie Branisko má niekoľko zaujímavých krasových objektov. Jedným z nich je jaskyňa Diablova diera, ktorú vyhĺbili v dolomitoch vody potoka Svinka, pričom vytvorili výrazný ponor na východnej i vyvieračku na západnej strane hrebeňa pohoria. Jedinečný je aj fenomén riečnej bifurkácie (rozdvojenia) tesne nad ponorom Diablovej diery.
    5.6.2008
    0
  • V Zlej diere
    Jedinou sprístupnenou jaskyňou prešovského regiónu je Zlá diera medzi Lipovcami a Lačnovom. Hoci geomorfologicky spadá do flyšového pohoria Bachureň, je vytvorená v krasovej šošovke, ktorá sem zasahuje zo susedného Braniska. Je prístupná turistickým spôsobom, teda bez väčších zásahov, čo dáva návšteve podzemia dobrodružný rozmer.
    22.5.2008
    0
  • Sprístupnená štôlňa Viliam v Dubníckych opálových baniach
    Areál výskytu a historickej ťažby drahého opálu v centrálnej časti Slanských vrchov je nepochybne najväčšou technicko-prírodnou pamiatkou prešovského regiónu. Má svetový význam a je obrovskou škvrnou na svedomí tých zodpovedných, ktorí v minulých desiatkach rokov svojim nezáujmom túto unikátnu raritu takmer nechali napospas osudu a rozkrádačom. Našťastie, dnes je už situácia iná a sláva slovenského opálu z turistického pohľadu opäť vstáva z mŕtvych.
    8.5.2008
    0
  • Zrúcaniny Lipovského hradu
    Málo známe, schované zvyšky Lipovského hradu (v literatúre aj ako hrad Lipovce) sa nachádzajú západne od obce Lipovce, na hrebeni Jazvečieho kopca (kóta Zámčisko, 618 m n. m.) nad známou Lačnovskou tiesňavou. Hoci z hradu ostali už len fragmenty, stále je zaujímavým objektom, navyše v atraktívnom prostredí ostrého, skalnatého hrebienka pohoria Branisko.
    24.4.2008
    0
  • Kamenné pole v Kujavách
    Kujavy predstavujú v centrálnej časti Slanských vrchov jedinečný geomorfologický fenomén. Ide o pozostatok masívnej svahovej deštrukcie a zosuvu v bočnej rázsoche vrchu Čierna hora. Mrazové zvetrávanie a erózia umožnili vznik unikátneho, rozsiahleho skalného poľa, porasteného riedkym lesom a množstvom machov a lišajníkov, umiestneného v izolovanom, hlbokom kotli medzi dvomi strmými, skalnatými hrebeňmi.
    10.4.2008
    0
  • Magura z náprotivných hrebeňov Braniska
    Druhý najvyšší vrch pohoria Bachureň, Magura (1 064 m), ponúka typické krajinné scenérie flyšovej oblasti na rozhraní Šariša a Spiša. Horské lúky sa striedajú so zmiešanými lesmi, k tomu niekoľko zaujímavých pohľadov na blízke i širšie okolie.
    27.3.2008
    0
  • Kaskády v tiesňave Voroblik
    V závere turisticky známej Kopytovskej doliny v severnej časti Braniska vyhĺbili horské potoky Voroblik a Chmeľová do dolomitového podložia dve nádherné, rovnomenné roklinovité tiesňavy. Nevedie do nich oficiálne značenie a pre problematickú priestupnosť sú mimo masovej turistickej popularity. Atraktívnosťou si však v ničom nezadajú so susednou Lačnovskou tiesňavou, alebo aj menšími roklinami Slovenského raja.
    13.3.2008
    0
  • Masív Búčí
    Najnižšia z tisícmetrových kót pohoria Bachureň je hora Búče (1 005 m). Tvorí ju pretiahnutý úsek hrebeňa s výhľadovou oblou vrcholovou homoľou. Na severných svahoch, spadajúcich k obci Renčišov, je známe lyžiarske stredisko, v južných úbočiach, hoci Búče patria do flyšového pásma, sa nachádza krasová jaskyňa Zlá diera.
    28.2.2008
    0
  • Čierna hora zo Zlatej Bane
    Druhý najvyšší vrch Slanských vrchov, Čierna hora (1 073 m), sa vypína v hlavnom hrebeni nad údolím potoka Delňa. Predstavuje zalesnený, rozložitý masív s rozsiahlym, plochým vrcholovým plató a typickými častými výstupmi andezitových veží, dosák a lavíc na povrch.
    14.2.2008
    0
  • Pohľad z Komína
    Hrebeň Červenej skaly (875 m) oddeľuje od seba dve významné doliny v severnej časti pohoria Branisko - Lačnovskú a Kopytovskú. Charakterizujú ho zaujímavé skalné formy - veže, steny, brány, ako aj jaskynné útvary. Najznámejším a najnavštevovanejším podzemným priestorom je jaskyňa Komín.
    31.1.2008
    0
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK