Pondelok, 30. január 2023
Meniny má Ema | zajtra Emil

Tip na výlet: Diablova diera - ponor a vyvieračka

Pohorie Branisko má niekoľko zaujímavých krasových objektov. Jedným z nich je jaskyňa Diablova diera, ktorú vyhĺbili v dolomitoch vody potoka Svinka, pričom vytvorili výrazný ponor na východnej i vyvieračku na západnej strane hrebeňa pohoria. Jedinečný je aj fenomén riečnej bifurkácie (rozdvojenia) tesne nad ponorom Diablovej diery.

Trasa: Šindliar (497 m) - Kopytovská dolina (560 m) - Kravcová, sedlo (980 m) - Smrekovica, sedlo (1 074 m) - Diablova diera, ponor - sedlo Branisko (751 m) - Diablova diera, vyvieračka - sedlo Prašivá (777 m) – Vyšný Slavkov (560 m).

Značka: žltá 8707, neznačená, modrá 2804, tvarové značky (oranžové), neznačená, cykloznačenie (modro-žlté).

Pohorie: Branisko.

Trvanie trasy: 5:15 h.

Obtiažnosť: stredne náročná.

Mapa: VKÚ Harmanec č. 115 Šarišská vrchovina - Branisko.

Prístup na začiatok trasy: autobusom SAD z Prešova do Šindliara, prípadne autom do sedla Branisko.

Túra sa začína na autobusovej zastávke v Šindliari (497 m). Tu prejdeme cez potok a napojíme na žltú značku, ktorá vedie hore ulicou pomedzi domami. Pri posledných domoch bočí doľava nahor, my však pokračujeme cestou popri potoku až k prvým chatám, za ktorými cesta prichádza na rázcestie a ku smerovníku Kopytovská dolina (560 m, 25 min.).
Tu pokračujeme doľava po modrej. V kamenistom lesnom úvoze rovnomerne naberáme výšku, pričom cesta sa veľkým oblúkom stáča doprava. Vychádza na skládku dreva a tu nasleduje pomerne strmý, aj keď nie dlhý úsek. Ten sa končí pod lesnou chatkou (povyše nej vľavo pri ceste prameň v drevenom žľabe). Cesta opúšťa les a vychádza na krásne hrebeňové lúky poľany Kravcová. Cesta vedie hore lúkou a stáča sa doprava, k smerovníku Kravcová, sedlo (980 m, 1:30 h).
Pokračujeme spolu so zelenou a žltou doľava krížom cez lúku, obchádzajúc v oblúku zľava vrchol Kravcovej (1 036 m) s poľovníckou chatkou. Celý tento úsek ponúka krásne scenérie a ďalekými výhľadmi. Napokon sledujeme kolové značky, ktoré nás privedú na kraj lesa. Tu sa odpája žltá značka na vrchol Smrekovice, my pokračujeme miernym lesným stúpaním na okraji rozsiahleho polomu až ku križovatke chodníkov Smrekovica, sedlo (1 074 m, 2 h). Tu sa stočíme doprava a po lesnej ceste, najskôr takmer po vrstevnici, potom však už klesajúc míňame ďalšiu odbočku (modrá tvarová značka) na vrchol Smrekovice. Cesta klesá v úvoze až k poľovníckej chate, sponad ktorej sa otvára pekný výhľad na časť Tatier a Kráľovu hoľu. Od chaty už po upravenej lesnej ceste, ktorá klesá okolo pramennej oblasti potoka Svinka. Cesta sa postupne stáča doľava a schádza k chatám. Za sútokom s Dolným potokom o niekoľko minút vpravo pri ceste natrafíme na bifurkáciu (rozdvojenie) Svinky a ponorovú jaskyňu Diablova diera (3 h).
Pár slov o tomto fenoméne. Vzácny príklad riečnej bifurkácie v horskom prostredí vzniká, keď sa pôvodne jednotný tok rozdelí na dve časti. V tomto prípade ľavá vetva (z pohľadu nad rozdvojením) ako potok a neskôr riečka Svinka tečie z nášho údolia popod sedlo Branisko, odvodňuje východnú časť jeho svahov, potom sa stáča, kľučkuje Šarišskou vrchovinou, Čiernou horou a pri Obišovciach sa vlieva do Hornádu. Pravá vetva sa po pár metroch stráca v ponore Diablovej diery a tečie krížom cez hrebeň pohoria v dolomitovom podloží. Na západnej strane vyviera v niekoľkých miestach, steká ako potok Bystrík do Poľanoviec, tu sa vlieva do potoka Branisko, ktorý sa po sútoku so Žehricou vlieva do Margecianky. Tá zasa poniže Spišských Vlachov ústi do Hornádu. Voda z jedného prameňa sa teda dostane do tejto rieky dvomi cestami, paradoxné je, že "odklonená" časť vody z Diablovej diery oveľa skôr, než hlavný tok Veľkej Svinky.
Pokračujeme cestou ešte pár desiatok metrov na dobre známe sedlo Branisko (Chvalabohu, 751 m, 3:05 h). Na informačnej tabuli je nálepka so smerovkou k výveru Diablovej diery. Opustíme modrú značku, Vystúpime pár metrov nahor ku kaplnke a po chodníčku popod vedenie (výhľad na Spišský hrad a Kráľovu hoľu) klesneme po oranžových krížikoch, použitých ako miestne značenie do lesa. Ním stále nadol, značka však po pár minútach bočí doprava a traverzom prichádza k hlavnej vyvieračke Diablovej diery (3:15 h) s novou lávkou a výhľadmi na Tatry. V čase, keď sa topí sneh, alebo je po výdatnejších zrážkach, voda vyvieračky doslova strieka a v kaskádach sa valí dolu kamenistým korytom v prudkom svahu.
Pokračujeme cez lávku, na druhej strane sotva znateľným chodníčkom (už bez oranžovej) v lese pár desiatok metrov k druhému výverovému miestu. Okolo potočnej strže pár metrov priamo nadol, až na zarastenú lesnú zvážnicu. Tá je síce na mape vyznačená ako asfaltová pevná cesta, ibaže v skutočnosti asfalt nikdy nevidela. Je to však dobrá, takmer vrstevnicová lesná cesta, ktorá vedie popod hrebeň pohoria. Vyberieme sa ňou teda doprava, postupne prechádzame ponad obec Poľanovce, po dlhšom čase míňame poľovnícky posed. Odtiaľ je už cesta výraznejšia a postupne klesá ku dnu doliny nad Poľanovcami. Spojí sa s poľnou cestou, kde už narazíme na cyklistické pásové značky (modro-žlté). Pokračujeme nahor dolinou, cesta stúpa v lese oblúkom doprava a stáča sa až k starým maštaliam, od ktorých je to už len pár metrov do širokého, lúčnatého sedla Prašivá (777 m, 4:30 h) medzi pohoriami Branisko a Levočské vrchy.
Nachádzame sa na krajinársky krásnom mieste, vľavo nad sedlom s kaplnkou pokračujú rozsiahle horské lúky, otvorená krajina s výhľadmi na Branisko, Bachureň, Levočské vrchy, ale aj vzdialenejšie kopce. My pokračujeme zo sedla rovno, priamo pred nami sa tiahne pás krovín s dvomi posedmi. Ideme po ich pravej strane lúkou až na okraj les, kde už natrafíme opäť na cykloznačku. Cesta v úvoze klesá až na lúky nad Vyšným Slavkovom. Tu nájdeme originálne smerovníky miestneho značenia a zostúpime až na okraj obce, ku kameňolomu. Spolu s klasickou modrou značkou ulicou schádzame popod starý židovský cintorín na zastávku SAD vo Vyšnom Slavkove (560 m, 5:15 h).

Pekná, prakticky celodenná túra, ponúka okrem zaujímavej Diablovej diery najmä krajinársky veľmi príťažlivé pasáže na Kravcovej, v hornej časti doliny Svinky a v okolí sedla Prašivá. Najmä v júni, keď horské lúky kvitnú kobercami kvetov, má svoje nenapodobiteľné čaro.

Vyvieračka Diablovej diery
Na lúkach Kravcovej
Pramenná oblasť Svinky
Bifurkácia Svinky nad ponorom Diablovej diery
Ponor Diablova diera
Spišský hrad a Kráľova hoľa spod sedla Branisko
Výver Diablovej diery
Tatry z mostíka nad vyvieračkou
Sedlo Prašivá
Magura v Bachurni zo sedla Prašivá
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK