Aj keď táto kapela pochádza z českej metropoly, hráva upravené ukrajinské a rusínske piesne. V týchto dňoch dokončil Ignis, ktorý vznikol pred vyše tridsiatimi rokmi, svoje prvé cédečko Vže žuravli prileteli (Už sa vrátili žeriavy). Album, na ktorom je dvanásť piesní a vyjsť by mal do konca mesiaca, skupina nahrala v Prešove. V prešovskom Divadle Alexandra Duchnoviča pokrstí Ignis svoj debut deviateho augusta, v rámci ukončenia svojej šnúry, ktorá neobíde mestá Humenné, Košice, Bardejov, Svidník, Medzilaborce a Stakčín.
Cédečko sa členovia Ignisu rozhodli nenatáčať v Prahe, kde na to mali viaceré možnosti, ale v Prešove. Kvôli tomu, že \"títo ľudia majú k tejto hudbe nefalšovaný vzťah a spolupráca bola výborná\". Medzi spriatelené kapely Ignisu patria Žobráci, ktorých hráč na banjo Rasťo Badiar si zahral na trúbku na cédečku Ignisu a Mloci, v spolupráci s ktorými zorganizovala kapela turné po východnom Slovensku. Medzinárodný charakter skupiny Ignis dopĺňa autor obalu cédečka Setrak Barojans, ktorý je arménsko-ukrajinskej národnosti. Námet na obal čerpal tento výtvarník zo starých tradícií kyjevskej Rusi.
K chystanému prešovskému krstu cédečka s úsmevom podotkol spevák Ignisu Viktor Rajčinec, že \"väčšinou sa krstí na začiatku turné, ale my sme už starší páni, päťdesiatnici, takže už by sme po krste turné asi nezvládli\". Prezradili, že krstným otcom bude Pavol Šuťak, ktorý má na vydaní albumu veľkú zásluhu.
Spolu s Viktorom Rajčincom hrá v kapele Ignis aj jeho syn Bohdan a manželka Lýdia, ďalej kapelník Vladimír Šuťak, huslista Václav Roleček, Ota Kmínek obsluhujúci strunové nástroje kontrabasista Jaroslav Kára a Volodymyr Stasiv, hrajúci na klávesy. V. Šuťak a V. Rajčinec, ktorí predstavili Ignis prešovským novinárom, figurovali aj v pôvodnej zostave tejto formácie. Jej história je skutočne zaujímavá. Ignis (z latinského = oheň) vznikol v roku 1969 v Prahe. V roku 1970 podnikla kapela aj prvý zájazd na východné Slovensko. Tak nastali pre kapelu ťažké časy, koniec koncov ako pre všetky kapely patriace pod vtedajšie Pražské kultúrne stredisko. Činnosť kapely sledovala Štátna bezpečnosť, zakázané mala zájazdy na festivaly a zahraničné kultúrne podujatia, kvôli napadnutiu z buržoázneho nacionalizmu. Definitívny koniec Ignisu nastal v roku 1983, keď emigroval zakladajúci a veľmi dôležitý člen kapely Bohdan Zatovkaniuk.
\"Začalo nám byť smutno za starými muzikantskými časmi, veď už nie sme žiadny mladíci a bola to škoda, že všetko sa zrazu stratilo. Tak sme dali reč, prvú skúšku, kde nám to začalo šľapať, povedali sme si teda, že kapelu obnovíme,\" povedal Vladimír Šuťak a jeho kolega Viktor Rajčinec ho doplnil, že väčšina členov Ignisu sú podnikatelia, no \"podnikanie je riziko, ale pieseň, ktorú ľuďom môžeme dať, je istota, ktorá nikdy nevymizne\".
Ignis hráva, ako sme už spomenuli upravené ukrajinské i rusínske ľudové piesne. Má v repertoári aj vlastné autorské skladby? \"Zatiaľ nie, aj keď nevieme čo bude. Myslím si však, že zdroj ľudových piesní je veľmi široký a vystačí nám aj na nasledujúcich pätnásť rokov. Tie piesne prešli filtrom ľudu, takže sú to tie najlepšie kusy, ide len o to, aby sme ich my nezbabrali, ale len tak pohladili,\" povedal V. Šuťak.
Koncertná premiéra po obnovení Ignisu sa teda neuskutoční v Prahe, ale na východnom Slovensku. Aj keď kapela v Prahe vystúpila v krátkom vstupe už v januári na ukrajinskom večeri Malanka, samostatný koncert tam chystá až po návrate z východu.
