Piatok, 29. marec 2024
Meniny má Miroslav | zajtra Vieroslava

FILMOVÝ FESTIVAL (FOTO, REPORT)

Ozveny Jedného sveta. 11. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov na Filozofickej fakulte PU priniesol nový nadhľad o veciach, ktoré sa dotýkajú aj nás. Som rád, že som našiel čas aspoň na posledný posledný z troch dní festivalu a posledné tri filmy. Dokumentárny filmový štýl dáva človeku osobnú skúsenosť s danou realitou, kultúrou a spoločnosťou. Napriek možno nejakej odlišnej snahe tvorcov filmov, je to o pravde.

Ozveny Jedného sveta. 11. Medzinárodný festival dokumentárnych filmov na Filozofickej fakulte PU priniesol nový nadhľad o veciach, ktoré sa dotýkajú aj nás. Som rád, že som našiel včera čas aspoň na posledný z troch dní festivalu a posledné tri filmy. Dokumentárny filmový štýl dáva človeku osobnú skúsenosť s danou realitou, kultúrou a spoločnosťou. Napriek možno nejakej odlišnej snahe tvorcov filmov, je to o pravde.

Počas filmu Londýnčania bola prednášková miestnosť v ktorej sa festival konal, divákmi plne obsadená. Ľudí evidentne stále veľmi zaujíma Londýn ako hlavné mesto of the UK. Je plné životných príbehov miliónov ľudí, z ktorých niekoľko sa ocitlo v tomto filme. Rodina obchodníka na burze sa rozpadla. Predtým manželka denne nechtiac vedela kurzy danej komodity, čo na tom, že boli práve na dovolenke. Hovorí o ňom, že mohol byť fotografom, ale on bol vždy viac závislý na sledovaní pohybu na akciových trhoch. Jeho dom ale zdobia vlastné a veľmi kvalitné fotografie svojich detí a prírody. Vtipkuje, že teraz si s manželkou oveľa viac rozumejú. Ona dodáva, že takto to vidí on. Tvorcovia filmu sa pýtajú, aké je to vidieť deti raz týždenne, uvažovanie prerušujú slová ako FUCK, keď monitor ukazuje stúpanie akciového indexu pokračuje to konštatovaním, že niekedy to z neho robí idiota, keď nekúpi komoditu za nižšiu cenu v očakávaní, že cena bude stále klesať, no indexy rastú... Iný príbeh ukazuje policajta, ktorý podľa vlastných slov kvôli náročnej práci policajta nemal za celý život, ani raz, čas rozmýšľať o deťoch, ktoré s manželkou nemajú. Ďalej je tu bangladéšsky imigrant, starajúci sa o mladú dcéru hľadajúci prácu, alebo duchovne založený zametač ulíc, poisťovací agent túžiaci uniknúť z bežných pracovných dní. Emotívnym portrétom týchto ľudí melanchóliu dodávajú zábery na daždivé anglické počasie.

Nasledujúci film uvádza festivalová moderátorka dňa, Monika Jarinová: Výchova k nacionalizmu, nenávisti a poslušnosti. Tieto slová mi po filme nejak nesedia. Detské letné tábory v Gruzínsku financované vládou sú vlasteneckými prejavmi prehnané, ale keď mladého "patriota" vedie táborový vedúci "vodca" vlastným príkladom, pričom poukazuje na to že vodca má byť férový, má byť čestný, tak je správne. Mladý človek by mal byť vedený k  morálnej a v tomto prípade aj národnej uvedomelosti. Bez ohľadu na zámer režisérky film len dokumentuje táborové aktivity a nemal som pocit že viedli k nenávisti. Skôr mi vadí to čo sa deje u nás, keď sa patriotizmus presadzuje umelo cez štátne symboly a hymnu na školách jednou politickou stranou s extrémne pochybným pozadím. Čestnosť je pojem, v ktorom nás Gruzínci predbehli.

Posledný film Taqwacore bol vyvrcholením festivalu a tešil som sa naňho najviac. Vzhľadom na drsnú povahu filmu o zrode islamského punku som bol prekvapený, keď naň ostal aj "dosť" starší pán, asi nejaký univerzitný profesor, ktorý si ku mne predtým prisadol. Taký naozaj old school, čo si kontroluje čas na ručičkových hodinkách držiac ich v rukách, ako to robia mladí študenti na iPhone. Ale na dnešnú dobu celkom originálne, musím uznať. 

Takže, niekoľko kapiel inšpirovaných knihou Michaela Muhammada Knighta: The Taqwacores (punkový manifest), hľadajú v punku akési oslobodenie autonómiu od náboženstva a ideológie. Ale na prvý pohľad to vyzerá, že chcú nasierať ľudí z oboch strán - USA a Islamu. Knight, a jeho priatelia zo skupiny The Kominas zorganizujú turné po amerických veľkomestách a neskôr koncertujú aj v Pakistane, kde sa snažia punkrock a vlastnú interpretáciu Koránu priblížiť tamojším moslimom. Turné je sprevádzané nepochopením bláznivých prejavov punkerov a šialených textov v skladbách. Po dvoch minútach hudobníkov polícia vyhodí z pódia v Chicagu počas najväčšieho zjazdu moslimov v USA. Z koncertu v Pakistane návštevníci odídu, ale názory sú rôzne. Až nakoniec, na streche pakistanského hotela dôjde k stretu a tretnutiu kultúr. Posolstvo znie asi tak: Allah je príliš veľký na to, aby bol uzavretý niekde v Pakistane, v nejakej jednej kultúre, v jednom náboženstve. Život človeka má byť obmedzený? Nie! Vďaka otvorenosti niekoľkých mladých ľudí sa hranice rušia. Je to ako sen, podarilo sa im niečo, čo bolo dovtedy len v knihe, kde bolo veľa veci fiktívnych. 

Pre mňa to bola nesmierne veľká inšpirácia k tomu, byť otvorený novým veciam, čo predstavuje dennodennú výzvu. A teda k pravde. Bolo to silné, vtipné, bláznivé a napínavé. Ľudí v prednáškovej miestnosti Taqwacore zaujal, smiali sa, reagovali. Je fajn že to vydržal aj zástupca starších generácií ktorého som spomenul. Tiež sa smial a na záver nadšene tlieskal s ostatnými. On jediný sa prekonal aby možno pochopil niečo nové. Všetci ostatní starší, ktorí nechápu mladých ľudí, majú len reči. Nič viac. A neraz žijú v bludoch, po príklad nemusím chodiť ďaleko: Keď včera otvorili na Sekčove nové obchodné centrum, ľudia stáli v radoch a tlačili sa ako za komunizmu na banány :D Boli si len po ďalšiu rýchlovarnú kanvicu. No tí na 17. Novembra (FF PU) mali osobný zážitok a dá sa povedať, boli v Londýne, v Gruzínsku, v USA a v Pakistane.

Video archív nájdete na tv.pis.sk

Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním súborov cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti.
OK