Trasa: priesmyk Branisko (751 m) - Diablova diera - sedlo Smrekovica (1 074 m) - Rázsochy (1 100 m) - Patria (1 171 m) - Rázsochy (1 100 m) - priesmyk Branisko (751 m).
Značka: modrá 2804, žltá 8707, zelená 5704.
Pohorie: Branisko.
Trvanie trasy: 3:50 h
Obtiažnosť: mierne náročná, nepríjemný úsek zostupu z Rázsoch.
Mapa: VKÚ Harmanec č. 115 Šarišská vrchovina - Branisko
Prístup na začiatok trasy: autom z Prešova na priesmyk Branisko.
Z viacerých možností výstupov a zostupov sme vybrali okruh zo známeho priesmyku Branisko (751 m), kde sa dá parkovať auto. Tu sa pri smerovníku (časové údaje na ňom nezodpovedajú realite) napojíme na modrú značku a spolu so zelenou najskôr okolo cestárskej stanice klesneme pár metrov do údolia potoka Svinka. Hneď po pár desiatkach metrov je vľavo unikátny prírodný výtvor - ponor Diablova diera, kde sa časť potoka Svinka tratí v jaskyni a okrem podzemného fenoménu tak vytvára aj tzv. riečnu bifurkáciu. Tomuto javu sa však budeme podrobnejšie venovať v budúcnosti, v niektorom z ďalších dielov.
Pokračujeme ďalej po ceste pomedzi chaty až k rozdvojeniu doliny a križovatke so zelenou, ktorá bočí doprava (15 min.). My ideme naďalej rovno, dolina sa začína postupne otvárať a cesta naberá na stúpaní. V krajinársky peknom prostredí sa postupne cesta stáča doprava. Značka v strmejšom úseku opúšťa cestu a smeruje priamo nahor po chodníku lesom. Napokon vychádza na poľanu s chatkou vľavo a krásnym spätným pohľadom na Spiš, orámovaný Kráľovou hoľou a Tatrami. Značka pokračuje nahor do lesa, opäť po ceste, stúpa však už len mierne. Míňa novo vyznačenú tvarovú odbočku „Markova skratka“ na výhľadovú Smrekovicu (na vrchol a späť nenáročne lesom asi 40 minút, odbočka nie je na odporúčanej mape). Naša trasa pokračuje takmer po vrstevnici po lesnej ceste a napokon na hrebeni prichádza k smerovníku Smrekovica, sedlo (1 074 m, 1:45 h).
Tu sa napojíme na žltú a odbočíme doprava. Pokračujeme cestou hrebeňom, na ktorom sa neblaho podpísali stopy kalamity a následnej ťažby. Dosť často treba podliezať, preliezať a obchádzať padnuté stromy. Chodník len veľmi mierne stúpa, občas sa otvárajú aj výhľady a značka napokon prichádza na križovatku Rázsochy (1 100 m, 2:10 h) so zničeným smerovníkom. Pokračujeme po žltej nahor mladým lesom a prídeme až k bodu, odkiaľ sa otvára panoramatický pohľad na Spiš, Tatry, náprotivnú Smrekovicu a vrchy na šarišskej strane. Chodník na hrane polomu a lesa ešte vystúpi na predvrchol, potom však klesne. Nasleduje strmejší výstup na vrcholovú „hlavu“ Patrie. Napokon značka prichádza na vrcholovú polianku Patrie (1 171 m, 2:35 h), ktorú obkolesuje hustý a vysoký les. Práve ten zaclonil kedysi chýrečný výhľad, toto miesto však stále má svoju atmosféru a čaro.
Vraciame sa späť po žltej (z vrcholu sa dá zostúpiť aj do Širokého za slabšie dve hodinky) do Rázsoch (1 100 m, 2:55 h). Tu odbočíme doľava na zelenú značku a v koridore mladiny začíname hneď skraja strmý, nepríjemný zostup mokrým, kamenistým úvozom. Tu treba dať pozor najmä v zime, keď tvorí podklad ľad. Križujeme vodorovnú zvážnicu a ešte niekoľko minút pokračujeme strmo do údolia Dolného potoka. Napokon sa stočíme doľava a vychádzame na skládku dreva Uhliská. Tu už pokračujeme po pohodlnej ceste, ktorá sa onedlho spojí s modrou značku sprava. Kruh trasy je uzavretý, čakajú nás záverečné metre späť do sedla Branisko (751 m, 3:50 h).
